close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

24.kapitola Hra začína

17. února 2010 v 23:12 | monika19 |  Zmysel života

24. kapitola Hra začína



,,Čo si jej povedala?" Smial sa Mikey.
,,Ale nič také. Len som ju upozornila, že mojim kamarátom sa páči jej priateľ."
,,To sa tak zľakla? Veď sme sa zatiaľ o nič ani nepokúsili." Obraňoval sa s úsmevom na perách.
,,Zatiaľ? Znamená to, že sa ešte pokúsite?"
,,Prečo nie? Bude to sranda. Ale ja som na tom lepšie." Pozrel na Chacea. ,,On zatiaľ nevie po slovensky. Takže mám výhodu."
,,Niečo vám poviem. Tak po prvé. Môj brat si nezačne niečo s chalanom. On je totiž ako vy. Teda skoro. V posteli mal toľko báb, no ani vlastne nechcem vedieť koľko. Po druhé už je verný a to vďaka mne. A po tretie ta vernosť patrí mojej najlepšej kamarátke. Takže aj keby bolo zábavné sledovať túto hru, nebudem vás v nej podporovať. Nie inak. Ja vám ju zakazujem! Ak Luc ublížite tak si ma neželajte."
,,My jej nechceme ublížiť. My sme sa chceli len zabaviť. A mimochodom, to že bol s toľkými babami znamená, že už len zo zvedavosti by sa nechal nahovoriť. Tak to Lucy vysvetli. Nech sa zabaví aj ona. My sa chceme len zahrať, sľubujem, že sa nič nestane."
,,A nechaj ich zahrať sa, chlapcov malých." Povedal Nick a hodil na mňa oslňujúci úsmev.
,,Že to hovoríš práve ty." Odmlčal sa. ,,Do kelu! Chytám Chaceove zvyky. Asi si zalepím pusu." Pozrela som sa na Nicka.
,,Naráža na to, na čo vtedy Chace, keď ste bojovali a ja som ti potom povedala, že to nechcem vedieť?" Nick prikývol. ,,Tak to nechcem vedieť. Vtedy sme aj tak neboli spolu." Toto nech mi nerobia. Začnem nad tým rozmýšľať a to nebude dobre. Chace sa naklonil k Mikeymu a niečo mu povedal. Mikey sa zase zasmial.
,,Chace je už úplne deprimovaný z toho ako tu sedí a ničomu nerozumie. Pôjdeme domov a zajtra to už bude lepšie."
,,A kde bývate?" To vlastne vôbec netuším.
,,V takom rodinnom domčeku. Potom ti ho môžem ukázať." Povedal Nick a Mikey s Chaceom sa prichystali k odchodu.
,,Tak sa zatiaľ majte!" Len tak odišli. Som mimo? Ale až teraz som si všimla, že mama tu už s nami nesedí.
,,Nick, nevieš kedy odtiaľto odišla moja mama?"
,,Zároveň s tvojim bratom. A tvoj otec práve prichádza." Hneď na to zaštrngotali kľúče vo dverách.
,,Nemohli by ste si tieto vlčie schopnosti na chvíľu odložiť?" Spýtala som sa. Deprimuje ma, keď vedia niečo skôr ako sa to stane.
,,Nemohli. A to ani keď sme ľudia." To už mi odpovedal otec. Teraz keď je tu aj on, príde mi nepríjemné alebo skôr divné, že sedím Nickovi na nohách. Ach, otcovský vplyv.
,,Dobrý." Pozdravil Nick. ,,Mám vás pozdravovať."
,,Ďakujem. Takže ste už tu. Počítam, že zostávate dlhšie."
,,Áno. Ich počet tu je dosť veľký."
,,Viem, ale zatiaľ nerobili problémy."
,,Hej, hej! Pracovné reči si odložte. Ďakujem." Musela som ich zastaviť.
,,Dobre tak sa tu zabávajte." Otec odkráčal niekam na poschodie.
,,O čom tu bola vlastne reč?" Pozrela som na Nicka.
,,Ale len nejaký upíry. To nič. Nejdeme sa von prejsť?" Kývla som.
,,Len ohlásim mame. Kto by ju potom počúval." Tak som aj urobila. Išli sme do mesta.
,,Vieš, to na čo narážal Mikey a predtým Chace..."
,,Nie. Povedala som ti, že to nechcem vedieť."
,,Ja ti to, ale musím povedať. Jednoducho musím."
,,Nick..." Ale on len zakrútil hlavou a umlčal ma.
,,Keď som odtiaľto musel odísť, odísť od teba, trocha som to nezvládol." My niečo hovor. ,,A keď máš okolo seba ľudí ako ja, má to účinok. Proste snažil som s tým vyrovnať. Zmena výzoru, to bol začiatok. Potom prišlo to horšie. Alkohol a keď som poriadne vytriezvel, ustálilo sa to na pravidelnú ženskú návštevu mojej postele. Preto robia tie narážky. Robil som všeličo. No v ten moment ako som ťa stretol to všetko zmizlo. Na nikoho som ani nepozrel, vôbec." Čo mu mám na to povedať? Čo si mám vlastne myslieť? Mám sa hnevať?
Nie, veď sme neboli spolu. Prečo mám pocit pochopenia? Chápem ho. To čo cítil, bolesť v ňom. Riešil to síce takto, no stále mi to príde ako lepšie riešenie, než smútiť, s nikým sa nebaviť a držať si odstup. ,,Lor? No tak. Povedz aspoň niečo."
,,Vieš... Ja ťa chápem." Doslova vyvalil oči.
,,Čakal som všeličo, ale toto určite nie. To ti to vôbec nevadí?"
,,Hovoríme pravdu. Nemôžem povedať, že mi nevadí predstava ty, sex a niekto, ale viem, ako som sa cítila, keď si odišiel. Každý sme sa s tým vyrovnávali inak. A ty si mal, dokonca, podľa mňa lepšiu alternatívu. Ja som skoro rok len bezducho prechádzala životom, ktorý život ani nebol, kým sa neobjavil Dany." Musela som sa usmiať pri spomienke na jeho snahu.
,,To je ten čo prišiel s tebou?"
,,Áno. On my pomohol. Až s ním som sa dostala k pokroku. Všetky farebné veci, vtipy a smiech." Na chvíľku som sa odmlčala. ,,Môžeme teraz ukončiť naše rozplývanie nad tým čo bolo a ísť si kúpiť napríklad zmrzlinu?" Zasmial sa a objal ma.
,,Tak poďme."
Pomaly sme kráčali smerom k zmrzlinárni a stretli mne Luc s Adamom.
,,Ahojky. Kam mierite?" Začala som.
,,Kam myslíš." Nepýtala sa. ,,Na rampe sa treba vždy zastaviť." S úsmevom pretočila očami.
,,Možno by sme sa mohli potom zastaviť." Povedal Nick. Ach, chlapče.
,,Rovno povedz, že chceš ísť skateovať." Usmiala som sa na neho.
,,Veď poďte." Adam mykol rukou. A tak s Luc sedíme samy na múriku.
,,Oni sú blázni." Zasmiala som sa. ,,Musia ma to naučiť. Aj ja chcem vedieť jazdiť."
,,Čawte!" Priskočil Mikey.
,,Ahoj, kde máš svoju polovičku?" Usmial sa.
,,Spravil na čo mal chuť a pustil sa do učenia slovenčiny. A keď už bol taký zamestnaný, načo tam budem tiež." V ruke držal skate.
,,No tak choď, na čo čakáš." Pozerala som na skate, ale myslela to dvojzmyselne. Podľa jeho úškrnu to asi pochopil.
,,Prečo nahodil taký výraz?" Zaujímala sa Luc.
,,Vieš aká to je sranda. Neboj sa, oni nič nespravia. Len sa chcú zahrať. Ber to s nadhľadom, ešte sa dobre zabavíme. Nemysli si, že ti chcú Adama prebrať alebo niečo podobné."
,,A Aďo to vie? Myslím o nich dvoch."
,,To netuším. Dúfam, že nie, o to, to bude väčšia zábava." Pozrela som ich smerom. Momentálne všetci len stáli a smiali sa. No bohvie, čo sa tam asi deje. Musím potom všetko povyzvedať. ,,Tak ich tu nechajme a poďme niekam." Navrhla som a Luc súhlasila.
,,Tak a teraz mi poriadne porozprávaj ako bolo?"
,,Proste super, ani neviem čo povedať." Ach, aj by som vedela, ale nemôžem. ,,Celé to tam je úžasné. Kúsok za chatou bolo jazero. A keby si videla, kde sme bývali. Za také ubytovanie tu zaplatíš hrozne veľa peňazí." Luc prišla sms-ka od Adama. Vraj idú na kofolu a keď budeme chcieť máme sa zastaviť.
,,Poďme za nimi." Povedala Luc. Keď sme tam prišli, pri stole sedel len Nick.
,,Ahoj." Prisadla som si k nemu. ,,Kde sú tí dvaja?" Luc sa na neho tiež pozerala.
,,Išli na vecko. Aký máte problém?" On všetko vidí.
,,Ja žiadny." Usmievala som sa. Počula som smiech. To už sa k nám rútili. Adam si sadol vedľa Luc a pobozkal ju.
,,Čo taká dobrá nálada?" Pýtala sa.
,,Ale nič také. Chápeš, že jeho chalan, ten druhý po mne ide?" Ďalej sa smial. No Mikey to je ale ťah. Mikey sedel vedľa mňa a tak som mu pošepkala.
,,Čo si mu nakecal?" On sa usmieval a mykol plecami. Veď počkaj, ja to z teba vytiahnem.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | 18. února 2010 v 15:54 | Reagovat

jaaaaaaaaaaj boze ja som uz fakt tesim ako sa budu snazit o adama...kks sa nasmejem.... a pis mnca pis :-D  :-D  ;-) pekna kapca rychlo pokracko

2 minuska minuska | Web | 28. února 2010 v 15:47 | Reagovat

no úžasné, jsem zvědavá jestli se busou snažit o Adam :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama