22. kapitola Návrat
Ako otec povedal tak sa aj stalo hneď ráno bol v chate. Neviem ako sa to stalo, ale už som bola aj pobalená. No ja som to určite nespravila a kedy aj? Keď som tu ani nebola. Chcela som sa rozlúčiť aj s Danym . Predsa len tak neodídem. Zaklopala som na dvere. Nečakala som, že už budú hore, ale on hneď zakričal nech vojdem.
,,Ahoj Lor, čo sa deje?" Bol prekvapený, že ma tu vidí ešte aj v takúto hodinu.
,,Prišla som sa rozlúčiť. Musím totiž odísť skôr s otcom."
,,Naozaj? To je mi ľúto." Postavil sa a objal ma.
,,Nebude tvoja nová priateľka žiarliť." Zasmiala som sa a on tiež.
,,Neboj je v sprche, nebudeme pristihnutý." Zase smiech.
,,Tak ja už musím, ale neboj ja si ťa počkám." Ešte som ho rýchlo objala a odišla. Otec čakal dole. Na moje prekvapenie s celou partiou.
,,Ahojte."
,,Čo si taká prekvapená? Ideme až na letisko." Ozval sa ako prvý Mikey.
,,Tak ale pohnite si." Zakričal môj otec. Zlá nálada ho ešte neprešla. Nastúpil do taxíku, v ktorom mal už naložené všetky naše veci. Ja som išla na Nickovom aute, ktoré momentálne šoféroval Kris a Suzy sedela s ním vpredu, Nick si prisadol ku mne. V Chaceovom aute išiel ešte Mikey s Lizy.
,,Sľubujem, že prídeme čo najskôr." Povedal Nick a dal mi pusu.
,,To je jasné. Nad tým ani nerozmýšľam, je to samozrejmosť." Usmiala som sa. ,,A chcem byť informovaná, ak zistíte niečo o včerajšku alebo o hocičom zaujímavom."
,,To sa neboj." Povedal Kris. ,,Jasné, že nebudeš. Ale nie to bol žart." Suzy ho buchla do ramena.
,,Neboj ja si to vezmem na starosť." Pozrela s úsmevom na mňa.
,,Tak dlho od seba nebudeme, aby si stihla o niečo prísť." Ako to Nick dopovedal, auto zastavilo. Na letisku sa so mnou ešte raz všetci rozlúčili. Dokonca aj Chace to myslel vážne. Nick ma na koniec pobozkal. V lietadle sme sedeli v našej rade len mi dvaja.
,,Tati. Prečo sme vlastne tak na rýchlo odišli?" Chcela som sa niečo dozvedieť.
,,Bolo to nutné."
,,Ale vraj si o tom rozhodol ty tak prečo?"
,,Snaž sa ako chceš odo mňa sa to nedozvieš. Nemusíš sa ani snažiť. A nechaj to už tak. Nech ma do príletu aspoň trocha ten hnev prejde." Kto sa s ním má hádať. To nemá vôbec cenu. On aj tak vždy vyhrá. Tak som si zase štrnásť hodím posedela. Kvôli časovému posunu sme pristáli okolo druhej v noci.
,,Vedia, že máme prísť?" Spýtala som sa.
,,Nie bude to prekvapenie. Teraz by sme sa obi dvaja mali preorientovať na slovenčinu." Mal pravdu. Ja som si to vôbec neuvedomila. Domov nás doviezol zase taxi. Vytiahli sme veci a preniesli ich po tichu na chodbu.
,,Nechcem mamu zobudiť, tak zostanem v obývačke ty potichu choď k sebe." Zašepkal mi a ja som len kývla. Toto vlastne nie je zlé, pretože si môžem rovno pospať. Ani som sa neprezliekala. Jakmile som si ľahla do postele, zaspala som. Prebudil ma riadne hrknutie pri skoku na moju posteľ.
,,No ahoj. Nepomýlila si, si dátum?" Usmieval sa na mňa Adam.
,,Héj, ty máš červený melír. Vyzerá to dobre. A nepomýlila. Musela som prísť a tatom." A štve ma to.
,,Tak poď dole. Už je obed a čakajú na teba." Zišla som dole. Luc ma objala a hneď po nej mama.
,,Tak si mi chýbala. Som rada, že si prišla s otcom a už si doma." Rozplývala sa mama.
,,Tak ako bolo? Hovor ja som zvedavá." Hovorila Lucy. Prešli sme do obývačky a na obed sa aj zabudlo.
,,Ach, bolo úplne úžasne. Ani si to nevieš predstaviť. Jediné čo mi nebude chýbať sú tie exkurzie, ktoré vymýšľali učiteľky. Ale inak bomba." Ach, už mi všetci chýbajú.
,,To si toho povedala." Okomentovala Luc. Mama s tatom medzi tým prešli do kuchyne.
,,A čo také by si chcela vedieť?" Zatvárila sa, že premýšľa.
,,Aký tam boli chalani?"
,,Hej, sedí tu tvoj frajer." Usmial sa Adam.
,,Ale no tak Aďko, nehovor mi, že ty sa s nikým nebavíš o pekných babách. Ja viem, že som najkrajšia, ale aj tak." Spolu sme sa zasmiali. ,,Tak?" Pozrela na mňa.
,,Pekný a ani nevieš koľko veľa. Ale mňa zaujímal len jeden."
,,Nick. Ty si mu naozaj odpustila?" Pokývala nado mnou hlavou.
,,Nick. Ako ten Nick, kvôli ktorému si bola mimo, keď záhadne zmizol? Ten Nick?" Začal Adam.
,,Áno, ten Nick. Proste sme zase spolu." Tak teraz sa na mňa Adam pozeral ako na najväčšieho kreténa na svete. ,,Nechajte to tak prosím."
,,A to čo si spomínala Maťa?" O ou na to som zabudla. Vtedy som ešte nevedela o vlkoch a spomenula to Luc. Takže čo mi zostáva? Klamať.
,,Motorka bola rovnaká, ale chalan nie. Bol mu len podobný. Vieš také motorkárske typy."
,,Aké motorkárske typy?" Vykukla mama.
,,Neboj mami, nič sa nedeje. Skoro som zabudla. Každému som niečo priniesla. Mám to hore. Poďte so mnou." Prešli sme do mojej izby. ,,Adamko čo mi za to dáš?" Vytiahla som krásny skate.
,,Za darček sa nič nedáva." Odpovedal a už ho držal v rukách. Lucy som podala plnú tašku oblečenia. Teda hlavne tričká a nejaké kabelky.
,,Po tých rokoch už viem, čo sa ti páči. Tešte sa tu z darčekov ja idem ešte nejaké odovzdať." Mama už dlho zbiera šálky. Ale musia byť vždy niečím zaujímavé. Priniesla som dve tak uvidím, či sa zapáčia.
,,Mami aj tebe som niečo priniesla." Podala som jej ozdobnú kapsičku, do ktorej som ich dala. Aj tatovi som kúpila darček, ale teraz mu ho nedám. Možno neskôr, keď naňho nebudem taká nahnevaná. ,,Tie sú krásne. Musím si ich vystaviť." Mama mala spravené vitríny aj v spálni aj v obývačke. Vybehla som hore. Luc s Adamom sa tam už objímali.
,,Hej, kľudnite sa. Ďakujem."
,,Poďte von. Ja ho chcem vyskúšať." Pozrel na skate. Ja som kývla.
,,Dobre, ale ja sa chcem teda prezliecť." Pridala sa Lucy.
,,To je super nápad. Ja by som sa tohto oblečenia tiež už rada zbavila." Predsa len som v ňom bola v lietadle a potom aj spala.
,,To bude na dlho. Ja sa idem najesť." Vyhlásil Adam a odišiel.
,,Naozaj si sa k nemu vrátila? Po tom všetkom čo spravil?" Začala Luc. Keby som jej tak hneď mohla povedať pravdu. Síce môžem, ale pochybujem, že by mi to uverila.
,,Vrátila. On mi všetko vysvetlil. Si zase nemysli, že ešte len som ho uvidela, skočila som mu okolo krku. To v žiadnom prípade."
,,Aj tak by som to na tvojom mieste neurobila." Ach, keď sem príde, bude to tento krát moja strana priateľov, ktorý budú proti. A keď prídu aj ostatný.
,,Luc, toto už neriešme. Akurát sa pohádame. Inak oni by mali prísť."
,,Oni? Ako kto okrem Nicka?"
,,No bude ich troška viac. Ale neboj budete si rozumieť. Oni sú taká fajn partia."
,,Tak som zvedavá, koho si to tam objavila. Ale aj tak sa mi Nick nepozdáva." Nechcela som to už riešiť. A na moje šťastie momentálne som ani nemusela, pretože Adam už na nás kričal. Zišli sme dole a rovno vyšli von.
,,Inak čo Dany? Keď ste odchádzali, veď vieme ako ste na tom boli." Na tom čo Adam povedal som sa jednoducho musela zasmiať.
,,Prosím ťa. Hneď prvý deň som si menila izbu s nejakou babou, ktorú objavil. A na koniec sa to zvrtlo tak, že bol stále s ňou. Áno len s jednou. A potom som ho videla za celý čas len dva krát, a to raz keď som ho náhodou stretla a druhý krát, keď som sa prišla rozlúčiť."
,,Aha, no zaujímavé. A ako sa to zvrtlo?"
,,Potom som bola celý čas s jednou partiou, ktorá tam žila."
,,A s Nickom." Doplnila Lucy.
ze som ta k tomu donutila ha vcera
..... moc peknucka kapitolka a nezlomila som si ruku ked som krisa buchla do jeho svlnateho tvrdeho ramena hm? 