20.kapitola Osud nás dostihne, nech sa snažíme akokoľvek
Ako sme sa dohodli tak sa aj stalo. Nick povedal, že sa chce niečo priučiť ohľadom kráľovstvá, a tak bol stále na blízku Darrylovi. Ak by sa niečo dialo má mi zavolať. Lenže tento týždeň sa profesorky zbláznili. Rozhodli sa zase chodiť po nejakých exkurziách a tým nás ukrátiť o slobodu. Ešte že nás musí sprevádzať Suzy inak by som sa zbláznila.
Práve som vychádzala z izby, keď som do niekoho narazila. Pozrela som sa na neho.
,,Dany. My.." Zasekla som sa. Zo zvyku som začala po anglicky. Treba na chvíľu zmeniť jazyk. ,,Prepáč. Ach, jaj bývame vedľa seba a ani sa nestretávame."
,,No a to si hovorila ako mi budeš všetko prekladať." Zasmial sa. Jasné on sa smeje vždy.
,,Ale no. Veď si, si našiel náhradu. A myslím, že vo veľa veciach lepšiu ako ja."
,,To je pravda. Pravdaže ty nemáš čo hovoriť. Videl som ťa s tým Nickom. Na tvojom mieste by som sa k nemu už nevracal, ale tvoja vec. A ty tu máš tuším celú partiu."
,,Ani netušíš akú." Samý vlkolak. To je život. ,,Inak s tou babou ti to ide?"
,,Neverila by si. Poď už čaká dole, predstavím vás." Kývla som a kráčala za ním. Ja som ju vlastne ešte vôbec nevidela. ,,Paťuš. Toto je Lorry. Kamarátka, ktorá sa s tebou vtedy vymenila." Usmiala sa na mňa. Ja som ju pozdravila a chcela som niečo ešte povedať, no to už ma profesorka prerušila a Suzy mi spoza chrbta povedala nech sa pripravím na poriadnu nudu. Pri odchode som zamávala Danymu, pretože som sa chystala byť vpredu pri Suzy. Prešli sme nejaké pamiatky, keď mi volal Nick.
,,Ahoj Lor. Ja sa nudím. Toto fakt nevydržím." Znel ozaj hrozne, chudáčik môj. Aj keď po pravde sa mi chcelo trochu smiať.
,,Ale vydrž. Týždeň nie je tak dlhá doba a uisťujem ťa, že si na tom lepšie ako ja. Určite nemusíš prechádzať jednu starodávnu pamiatku za druhov."
,,To síce nie ale..."Nenechala som ho dohovoriť.
,,Ale nič. Tak vidíš, že na tom nie si najhoršie. Prepáč musím končiť." Nechcene som musela zavesiť, pretože profesorka Ditorová sa postavila priamo ku mne s vražedným pohľadom. Takto pokračoval celý deň. Vrátili sme sa až po večery a jediné čo som spravila bolo, že som sa zvalila na posteľ. Suzy ku mne prišla.
,,Nemysli si, že je to koniec. Takto si predstavujú celý týždeň. To som tuším ešte nezažila." Takto to pokračovalo až do štvrtku. Nič sa nedialo a ani Nick nemal nič zaujímavé. Až do tej chvíle. Práve sme boli niekde v centre, aby sme sa naobedovali. Nick mi zavolal.
,,Áno. Čo sa deje. Že by si konečne niečo zaujímavé zistil?"
,,Zistil. Akurát neviem, či to bude pre teba dobré alebo nie."
,,Nick? Čo tým myslíš. To sa mi vôbec nepáči."
,,Vieš ja som ti niečo nepovedal a zdá sa, že to bolo podstatné. Asi by to ale bolo lepšie osobne." On ma desí. Ale keď osobne, tak osobne. Práve som ho uvidela pri nejakej lavičke s telefónom v ruke.
,,Ako chceš." Dobehla som k nemu a on sa otočil za mojim hlasom. Zložila som telefón. ,,Tak o čo teda ide?"
,,No vieš ako som bol na Slovensku. Tak..." Nemohla som ho nechať dohovoriť, pretože sa tam ukázal môj otec. Rozbehla som sa k nemu.
,,Tati. Kedy si mi chcel oznámiť, že si tu? To si len tak prídeš a ja nič."
,,Práve som ti chcel volať. Bol som si vybaviť hotel, aby som sa mal kde zložiť. A až potom som plánoval ísť za tebou. A čo práve robíš, keď si tu?"
,,Aaa profesorky sa rozhodli spraviť exkurzie a tak. Akurát sme na obede." Pomaly sme prišli k Nickovi. ,,Tati Nicka si určite pamätáš."
,,Samozrejme. Na takého mladíka sa nezabúda. To určite vieš aj ty."
,,Dobrý deň." Podal mu Nick ruku. ,,Aj vy rozprávate tak plynule po anglicky. Ach, ja som zabudol." Čo takého mi chcel Nick povedať, keď je teraz úplne mimo. Je nejaký vyvedený z mieri. A kecá tu o angličtine. Spýtavo som sa na neho pozrela. ,,Prepáč musím ísť. Ale potom ešte zavolám." Povedal rýchlo a odišiel. To sa mi naozaj nepozdáva.
,,Tak poď sa najesť, keď už si tu na obede." Pri otcovi som nechcela nič riešiť.
,,Dobre a predstavím ti aj novú kamarátku." Otec kývol. Suzy som mu predstavila pri stole, kde sme jedli.
,,Som rád, že som ťa spoznal." Usmial sa na Suzy otec. ,,Ako sa mi zdá budete musieť už ísť a ja si potrebujem ešte niečo zariadiť. Hneď potom za tebou prídem." Ako vždy vedel niečo skôr ako ostatný. Ako náhle to dopovedal, profesorka oznámila odchod. Na to som zvyknutá. Vždy to tak bolo.
,,Ale nech ti to netrvá." Povedala som mu a on odišiel.
,,Tvoj otec je milý. A neviem prečo, ale strašne mi pripomína Darryla." Povedala Suzy v autobuse na ceste k dneskajšej poslednej pamiatke.
,,Viem, tiež som si to povedala, keď som stretla Darryla." Suzy musela ako sprievodkyňa zase vystúpiť.
Nick ma čakal pri chate. Hneď ako sme prišli ma zatiahol so sebou a ja som nenamietala. Kráčal niekam preč. Nemohla som sa už dočkať, kedy konečne začne hovoriť.
,,Teda takto. To čo ti poviem ako prvé je, že Chace určite nie je dieťa druhého kráľa." Stíchol.
,,Naozaj a kto teda. No tak Nick už hovor. A to čo si chcel predtým povedať o Slovensku? Haló ja sa tu zbláznim."
,,Dobre. Tak takto. Spomínaš si ako som bol vtedy u vás na tvoje narodeniny?" Kývla som. ,,Aj na to čo mi povedal tvoj otec? Ešte len uvidel moje oči vedel o čo ide. Potom som sa s ním rozprával. Povedal mi, že o vlkolakoch vie. Že má známeho či čo to."
,,Môj otec o vás vie?" Musela som ho prerušiť. Tá otázka jednoducho vyletela sama.
,,Keby len to. Keď Martina napadol upír. Tvoj otec bol ten kto mu pomohol a tým priviedol na našu stranu. Bolo mi chvíľu divné, že má toľko práv. Ale vtedy som to neriešil. Nemal som to za potreby. Už to chápeš? To nie o Chaceovi sa bavili. Bola si to ty. Vtedy si bola v paláci. Ty si to dieťa, o ktorom sa rozprávali." Nie, nie to nemôže byť pravda. Môj otec? Kráľ? Navyše kráľ vlkolakov. Tomu jednoducho neverím. ,,Neviem, čo teraz urobíš. Preto som tvrdil, že neviem aká správa to bude pre teba." Akosi som nemohla nič povedať. Nick ma objal. Asi pochopil, že v tejto situácií potrebujem pokoj. Zobral ma ku chate. Sadli sme si za ňou na dvor alebo čo to bolo.
,,Bože ja jednoducho neviem, ako mám reagovať. Čo mám na to povedať? To som vlastne princezná ako Lizy?" Nick bol ticho. Myslím, že premýšľal.
,,Ahojte." Kým mi stihol odpovedať. Môj otec sa tam objavil. ,,Čo sa deje?"
,,Tati ty vieš o vlkolakoch?" Jednoducho som to na neho vybafla. Nechcela som, ale nemohla som to zastaviť.
,,Myslím, že odpoveď už poznáš. A nie len na túto otázku. Vieš toho oveľa viac, však. Tak prečo sa vlastne pýtaš?" Ach, jeho múdre vetičky. Aj keď má pravdu. Prečo sa vlastne pýtam? Čo sa chcem ešte dozvedieť? ,,Sama si tu otázku kladieš. A ja ti dám odpoveď. Musíš to vedieť. Nečakal som, že to takto dopadne, ale osud si vybral. A to už dávno." Pozrel na Nicka. Pohla som byť múdra tomuto nerozumiem. Čo s tým má Nick? ,,Vedel som, že sa o vlkoch dozvieš. Bolo mi to jasné hneď, ako si sa rozhodla ísť sem. Ale to čo som nevedel a stalo sa mi to osudným je to ako ďaleko to zašlo." Prečo som tomu zrazu nerozumela? Alebo naopak som rozumela až príliš dobre?
,,Vieš, čo je pre mňa tá najdôležitejšia otázka? Prečo? Prečo si sa všetkého vzdal? Prečo si to nechal len tak? Prečo? Prečo?"
,,Nevzdal som sa toho. Aspoň nie úplne. To by som ako kráľ nikdy nedokázal. Ale ty aj tak chceš dôvod." Nick ho prerušil.
,,Je to jednoduché. Je tu totiž niečo dôležitejšie. Láska, rodina." Povedal Nick stručne. A ja som sa na neho až obdivne pozrela. Začínalo mi to dochádzať.
,,Mama to vie?" Otočila som sa opäť na otca.
,,Nie, nikdy nič netušila. A ja chcem aby to tak zostalo. Nech žije v sladkej nevedomosti."
monca ty kks tak princezna
...ty to teda komplikujes no sak zajtra mi pekne poves co a ako lebo sa mi to trosku letie....teraz vlastne mozes byt s nickom ked si princezna alebo nie
hm



