15. kapitola Pravda
Tak je tu prelomová kapitola. Snáď sa vám bude páčiť.
,,Tak pravda je taká, že som..." Nedopovedal to, pretože sa stalo niečo neuveriteľné. Z vlka vedľa mňa sa zrazu stal Nick?
,,Buď ticho! A do kelu! Ja som sa premenil." Nick sa ku mne otočil. ,,Lorry." Približoval sa ku mne.
,,Nie! Stop. Zastav. Č...č...čo to má znamenať? Čo si zač? Vlkolak? Si zo mňa robíte srandu alebo čo?" Nick nadvihol obočie a jemne pokýval hlavou.
Maťo sa zasmial a povedal: ,,Takto som to síce neplánoval, ale vyšlo to perfektne." Vykoľajene som na neho pozrela.
,,Nechajte ma na pokoj obi dvaja!" Kráčala som ku chate. Obaja išli za mnou. ,,Nepočuli ste?! Odíďte!" Vošla som do izby a sadla si na posteľ. Vzápätí sa objavila Suzy.
,,Si v poriadku?" Sadla si ku mne.
,,Jasné úplne." Povedala som sarkasticky. ,,Práve som sa rozprávala s vlkolakom. Perfektné! A vieš čo je najhoršie. Mne asi ani neprekáža, že je vlkolak. Možno sa trochu bojím, priznávam. Ale to tiež prejde. Mne hlavne vadí, že mi to nepovedal. Ja milujem nadprirodzené veci a vlkov tobôž. Ako si mohol myslieť, že by som ho čo ja viem, odmietla? Alebo čokoľvek si myslel. Mal mi to povedať!"
,,WoW." Pozrela som na ňu. Tak toto som po mojom prednese nečakala. ,,Vieš keď som sa to dozvedela o Krisovi, prijala som to oveľa horšie. A teba trápi jedine to, že ti to nepovedal hneď." Bola tuším vo väčšom šoku ako ja.
,,Ako? Inak?" Bola som zvedavá.
,,Keď mi to Kris povedal, neverila som mu. A tak mi to ukázal. Ja som sa neuveriteľne zľakla a utiekla. Vyše mesiaca som sa mu vyhýbala a on sa stále snažil ma skontaktovať. No až po dlhom uvažovaní a ukladaní informácii na správne miesto som pochopila, že sa nemám čoho báť. Keď mi neublížil predtým, neublíži mi ani potom. Ale ty si na tom úplne inak."
,,Áno. Som na tom inak. Mne už totiž ublížil." Začal mi zvoniť mobil. Ukázalo sa mi Nickove číslo, hneď som to vypla. Nehodlám sa s ním baviť. Aspoň teraz nie. Na to mi zazvonilo iné číslo. Skúsila som ho zdvihnúť, ale ak sa ozve Nick zložím.
,,Ahoj. Lor, to som ja Maťo. Nezložíš mi to teraz, však?"
,,Ehm, nie. Možno?"
,,Ja som sa chcel spýtať, či sa zajtra nestretneme?"
,,Ja neviem. Bolo toho na mňa dosť. A..."
,,Lor, no tak. Poď. Povozím ťa." Ach, pre čo ma musí poznať. Takýto argument neodmietnem.
,,O.K. Pôjdem. Ale nemysli si, že z toho hneď niečo vyťažíš." Zasmial sa a zložil. Toto som na ňom neznášala už predtým. Len tak zložiť, keď sa mu zachce. A on vie ako ma to vytáča.
,,S ním pôjdeš a Nickovi ani nezdvihneš telefón?" Vyčítavo sa na mňa pozerala Suzy.
,,Áno. On mi nikdy nič neurobil. A bol to on, kto mi chcel povedať pravdu, nie Nick. Tak mi tu nič nevyčítaj." Vyšla som na balkón a oprela sa o zábradlie. Dole som zbadala približujúceho sa vlka, hneď som vošla dovnútra. ,,Ide ti kamarát." Je mi jedno, kto to je. Ľahla som si do postele. Aj keď bolo možno málo hodín, potrebovala som sa odpútať od reality.
Zobudila som sa až pred obedom a aj to na zvonenie mobilu. ,,Áno."
,,Za chvíľu ťa vyzdvihnem. Tak ma počkaj vonku." Vyteperila som sa z postele a vošla do kúpeľne. Keby sa mi chcelo tak, ako sa mi nechce, bola by som šťastná. Upravila som sa, obliekla a vyšla von.
Maťo tu bol do piatich minút aj na svojej Kiki.
Maťo tu bol do piatich minút aj na svojej Kiki.
,,Ahoj, tak čo, nasadáš?" Usmiala som sa, nasadila helmu a sadla si za neho. Ach, zase sedieť na motorke, cítiť ten vietor. Bolo to úžasné. Zastavili sme pri nejakom pube možno reštaurácii. Z vonku to nebolo moc rozpoznať a musím povedať, že ani z vnútra. Boli tam stoly pripravené na servírovanie a aj bar a miesto pre nejaké partie. Páčilo sa mi ako bolo všetko zariadené do takých tmavých farieb. Temné, no príťažlivé. ,,Poď, sadneme si. Dáš si niečo?" Zobrala som jedálny lístok a on si zatiaľ objednal alkohol.
,,Nie je skoro na pitie? Ešte si aj na motorke." Spýtala som sa ho. Aj keď mi je jasné, čo odpovie. Aj predtým to tak bolo.
,,Prosím ťa aj predtým som jazdil opitý na Kiki." Hovorila som. ,,A navyše teraz na mňa alkohol nepôsobí."
,,Aha, takže vlkolaci si môžu vypiť kedy sa im zachce." On sa zamračil.
,,Kto ti povedal, že som vlkolak?" Oboril sa na mňa.
,,Kto by mi to mal povedať? To som si vyvodila zo včerajška."
,,Tak si ,si to ale vyvodila zle. Ja totiž nie som nejaký vlk!" Nie?
,,A čo teda si?" Ja som naozaj zvedavá aké prekvapenie ma ešte čaká.
,,Som upír. To som ti chcel povedať už včera. Na šťastie Nick sa premenil a to bolo oveľa lepšie." Zasmial sa.
,,Ha, ha to je vtipné. Čo tu ešte nenájdem? Vlkolaci, upíry koho ešte pridáte? Elfov, drakov, čarodejnice? Počkať, to ako saješ krv a podobne? Myslím, že je čas sa báť."
,,Tak mňa sa zrovna báť nemusíš. Ja som na strane vlkov, čo znamená, že nepijem ľudskú ale zvieraciu krv."
,,A slnko ti nevadí? A čo iné povery?" Ach, tak toto ma zaujalo.
,,Mal som šťastie, premenil ma upír vyššieho rádu takže veľmi silné slnko ma nanajvýš trocha oslabí."
,,Vyššieho rádu?"
,,Áno, ale to ti vysvetlím niekedy inokedy. Teraz sa mi vážne nechce rozoberať upírie radenie." Odpil si.
,,Á koho tu nenájdem?" Niekto mi položil ruky na ramená.
,,Ahoj Chace. Len prosím, ku mne sa moc nepribližuj." Ozval sa Maťo.
,,Nebuď hnusný. Jeho mám rada, chcel mi povedať pravdu." Povedala som Maťovi a hneď potom sa otočila k Chaceovi. ,,Počula som vás ako ste sa rozprávali." Vysvetlila som mu drobnosť.
,,Teraz by si mohol odísť." Nasmeroval Maťo na Chacea.
,,A prečo? Keď už som vás objavil. Mám šancu tuto s nováčikom." Pozrel na mňa.
,,Nemyslím, že ona je tvoj typ." Odpovedal zase Maťo.
,,Mohli by ste sa vy dvaja prestať rozprávať ako keby som tu nebola!" Neznášam to. Čo si myslia. Na to Maťovi zazvonil mobil, on povedal len áno, postavil sa, pozdravil a zmizol. Čo to má ako byť?!
,,Tak sme tu na koniec zostali sami." Nevšimla som si.
,,Čo to malo vlastne znamenať?"
,,Povinnosti. Vieš v čom." Aj on si objednal nejaký chlast.
,,Ani na teba to nepôsobí?" Ukázala som prstom k tomu, čo mu doniesli. To si tu fakt všetci len tak popíjajú?
,,Nie, mne to chutí. Takže vieš, že on je upír." Nepýtal sa, len konštatoval a ja som kývla. ,,A nebojíš sa?"
,,Bála som sa snáď vás? Nie. A ďakujem, že si mi chcel povedať pravdu."
,,Ja vždy." Usmial sa naschvál a riadne umelo. ,,Ale nebola to moja vec."
,,Okey. Je ti jasné, že teraz ma berieš domov, keďže podstate kvôli tebe Maťo odišiel."
,,Ale sedíš na mojom chrbte." To ako myslí, že pôjdem na ňom ako na vlkovi? ,,Musím si zavolať. To mi pripomína. Zavolaj Nickovi, nedá sa s nim vydržať." Vytočil číslo. Už chcel ísť niečo povedať, ale asi ho prerušili, pretože sa zamračil potom usmial a položil. ,,Zmena plánu. Budem musieť ísť."
,,Ako to myslíš? Ako sa dostanem späť?!" Zasmial sa. Na čom sa zase smeje?
,,Tak poď so mnou. Veď už vieš ,čo sme zač." Ak môžem. Ale bude tam Nick.
,,Hmm, tak dobre. Pôjdem." Nechal nejaké peniaze na stole a postavil sa. Chvíľu sme kráčali. Zastali sme až pri lese. ,,Zase les? Mňa porazí."
,,A čo si myslíš. Že sa premením uprostred mesta a budem sa prechádzať ako tvoj maznáčik?" Zasmial sa. ,,Aj keď bola by to asi dobrá show." O kúsok odo mňa odstúpil a z ničoho nič sa premenil. Bez varovania. Trochu mnou myklo. Kývol hlavou smerom k svojmu sivému chrbtu a trochu skrčil nohy, aby bol nižší.
,,To myslíš vážne?" Vyceril zuby. Ach, no dobre. Vyliezla som mu na chrbát a chytila sa jeho srsti. Keď sa rozbehol, bolo to úžasné. Podobné ako na motorke, akurát tu je to bez helmy, čo dáva väčší priestor priechodu vetra pomedzi vlasy. A aby som nezabudla na vlkovi to trocha nadhadzuje. Zastali sme na obrovskej čistinke, kde bolo komu ľudí a vlkov.
,,Čo si sa zbláznil? Priviesť ju sem! Ty si už naozaj mimo!" Kričal na Chacea Nick. Ja som zliezla na zem. Chace sa hneď premenil.
,,A čo máš za problém, veď už aj tak všetko vie. A nemala ako ísť domov." Zasmial sa. ,,Tak si ju tu preber. Ja mám na práci niečo iné." Odkráčal preč a o kúsok ďalej chytil nejakého chalana okolo krku, pritiahol ho k sebe a zasmial sa.
,,Tak toto chystal?" Okomentovala som.
,,A vymyslel to vlastne dobre. Jediný, ktorý ťa donútil, stretnúť sa so mnou."
,,Čo si, si myslel? Prečo si mi to nepovedal!"
,,Ja som sa jednoducho bál."
,,Bál? A čo ho? Tomuto naozaj nerozumiem a to som chápavý človek."
,,Ty si nevidela ako na tom bol Kris, keď to povedal Suzy. A ja som ťa nechcel stratiť."
,,Hovoríš ako keby si ma nepoznal. Myslel si, si že práve ja by som sa bála, zľakla alebo čo? Ja, ktorá žijem medzi vlkmi a verím na všetko nadprirodzené. Alebo sa mám zase vrátiť k tomu, že si nechcel."
,,A čo keď je to tak? Čo keď som chcel byť po dlhej chvíli normálny chalan a nie vyvolený!"
,,Vyvolený?"
fajn
ae zistujem ze nemam rada ani nicka ani mata
Dsom blba ze?:)