14. kapitola Všetci len klamú
Celá partia sme sa zastavili na nejakom námestí. Neďaleko nás stálo zopár chalanov. Na tom by nebolo nič divné, keby nestáli pri motorke, ktorá ma zaujala. Bola to presne taká akú mal Maťo. A keď som si poriadne poobzerala tých chalanov, povedala by som, že tam Maťo stojí.
,,To nie je možné!" Vyšlo zo mňa asi trochu nahlas. Všetci sa na mňa otočili. Dokonca aj Maťo? Áno, musí to byť on. Bože, ale ako to je možné?
,,Čo tu oni robia?" To bol Nick. Otočila som sa na neho. Vyzeral nahnevane.
,,Lorry?" Ozvalo sa mi spoza chrbta.
,,A...ako? Toto nie je skutočnosť." Začala som koktať. Veď on má byť mŕtvy.
,,Lorry, čo tu robíš?"
,,J...j....ja čo tu robím? Ja nie som tá, ktorá má byť mŕtva." Zvyšovala som hlas.
,,Lor mali by sme ísť." Povedal niekto spoza mňa.
,,Prečo by ste mali, Nick? Počkať, ona nič nevie, však?" Zasmial sa tak až mi naskočili zimomriavky. Nick ma chytil za ruku a pritiahol k sebe.
,,Tak poďme." Tento raz sa ozval Paul. Nick ma ťahal so sebou a ja som neprotestovala. Ešte z diaľky som započula.
,,Jasné! Blbý up..." Neviem čo malo byť ďalej a ani ma to nezaujíma.
,,Čo...čo t...to malo znamenať? Ako to, že som sa práve rozprávala s mojim mŕtvym ex? A vy ho poznáte? O čom neviem? Do riti! Ja už naozaj ničomu nerozumiem." Všetci na mňa pozerali a mlčali. ,,Tak niečo povedzte!"
,,Lorry ukludni sa. Poď radšej ťa odveziem naspäť." Chcela som mu vykričať, že jedine čo mi povie je, aby som sa ukludnila. Ale už som na to nemala silu, a tak som len kývla. Išiel s nami aj Chace. Neviem prečo práve on a v tejto chvíli som sa o to nezaujímala. Nasadli sme do auta. Nikto nepovedal ani slovíčko. V izbe mi dal nik nejakú tabletku. Vraj na upokojenie. Prijala som ju. Teraz, ale nech si ma nepraje neskôr. Snažila som sa zaspať, no nešlo mi to ani s tou tabletkou. Pravdepodobne som mala priveľmi zaťaženú hlavu. A vtedy som započula z chodby hlasy.
,,Čo jej poviem, keď sa zobudí?" Podľa hlasu to bol Nick.
,,Neviem, čo tak pravdu."
,,To nemôžem. Neviem, čo by potom spravila. A mal by som z toho problém."
,,Miluje ťa, či nie." Povedal asi Chase s jasnou pohrdlivosťou v hlase. ,,Tak to pochopí. A mal Kris problémy? Nie, je to len o tom, že ty to nechceš. Ale tak nech je po tvojom, no poznáš ho. On len tak nezabudne. Daj si pozor. Ja idem. Niekto na mňa čaká."
,,Presne si to viem predstaviť. Ale čo mam teda robiť." To bolo posledné čo som počula.
Keď som sa zobudila v izbe nikto nebol. Mala som šancu myslieť si, že to bol len sen, kým z balkóna nevošiel Nick. Usmial sa.
,,Už si hore?" Prisadol si ku mne.
,,Áno, a chcem vysvetlenia." Už išiel niečo povedať, no ja som ho ešte prerušila. ,,A nesnaž sa to nejako obkecať. Chcem jednoducho pravdu." Zostal ticho.
,,Ja by som tak rád povedal pravdu. Ale nemôžem."
,,Nemôžeš? A prečo? Alebo skočme až k tomu, že nechceš. Nech si nemusíš zbytočne niečo vymýšľať. Tak vidíš prečo som sa k tebe nechcela vrátiť. Nerobíš nič iné, len klameš! A o to ja nestojím."
,,Lor, prosím. Tak to naozaj nie je. Ja ti nechcem klamať."
,,Tak to nerob. Neklam a povedz pravdu."
,,Ja....no..."
,,Áno, áno to som už počula. Teraz vypadni!" Ukázala som na dvere. ,,Nie si jediný, ktorý mi to môže povedať. Tak už choď!" Smutne sa na mňa pozrel, ale odišiel. Potrebujem sa s niekým porozprávať. Keďže je ráno, môžem zavolať domov. Vytočila som Lucy. Ona mi aspoň nebude klamať.
,,Ahoj." Ozvalo sa do telefónu. Po dlhšej dobe slovenčina.
,,Ahoj. Ach, potrebujem rozhovor. Je mi hrozne."
,,Čo sa stalo, Lor? Teraz si máš užívať ,nie smútiť."
,,Luc ani netušíš. Všetko bolo perfektné, kým som nevidela Maťa. Asi si povieš, že mi totálne šibe, ale je to pravda. Všetci okolo mňa to chápu, len ja neviem o čo ide. A navyše mi to nikto ani nechce povedať. Stále len klamú. Ja už neviem, čo so sebou."
,,Ako si myslela, že si videla Maťa? Veď on je..."
,,Mŕtvy. Ja viem. A o to je to divnejšie. Ja sa tu asi zbláznim."
,,Určite to bol on? Tomu neverím, ale keď ti klamú tak zisti pravdu sama."
,,Bol to on. Dokonca ma poznal. Som si istá. A asi máš pravdu. Zistím čo sa tu deje. Ach, tak si mi chýbala a aj ostatný ako sa majú?"
,,Všetkým chýbaš. Ale pohoda. Je ti jasné, že hneď ako čokoľvek zistíš, voláš mi."
,,Neboj sa. Aj keď asi sa začínam naozaj báť. Je to všetko strašne čudné. Budem končiť, no za krátko sa ozvem. Pozdravuj všetkých. Papa."
,,Ahojček a nech sa ti darí."
Keby to všetko išlo tak ľahko ako pri tomto rozhovore. Je mi strašne, hlavne keď pomyslím na to, že práve ten, ktorého najviac milujem, mi tak veľmi klame. Slzy sa mi začali pomaly kotúľať po lícach. Snažila som sa ich zastaviť, no nešlo mi to. Práve vošla do izby Suzy. Slzy som si rýchlo zotrela z tváre.
,,Práve idem z raňajok. Niečo som ti doniesla. Určite si dáš." Položila predo mňa nejaký chleba a džús.
,,Ty mi tiež nepovieš pravdu?" Skúsila som to.
,,Prepáč, to musí urobiť Nick."
,,Takže sa to nedozviem nikdy. Môžeš ma tu nechať samú. Nemám chuť počúvať ďalšie rozprávky."
,,Ako chceš, ale nemyslím si, že zrovna samota ti pomôže. No vyhoviem ti." V izbe som zostala až do poobedia. Nemala som chuť sa ani len pohnúť. Ale donútila som sa vyjsť trocha von. Nemám les rada, ale teraz je to miesto, kde sa môžem v pokoji prejsť bez toho, aby ma niekto otravoval.
Vonku sa začalo stmievať. To mi naznačilo, že by som sa mala vrátiť. Pretože v tme netrafím. Započula som nejaké zašušťanie. Otočila som sa. Najprv som nič nevidela. Ale po chvíľke som zbadala, že sa ku mne niečo približuje.
,,Ahoj Domi, to si ty." Neobťažovala som sa mu dať ruku na oňuchanie. Momentálne mi bolo jedno, či ma spoznáva alebo nie. Či na mňa zaútočí alebo nezaútočí. Avšak on ma spoznal. Napriek môjmu malinkému dúfaniu, že nie, že ma zbaví bolesti. Len vedľa mňa kráčal. ,,Aspoň, že ty mi nemôžeš klamať." Poškrabkala som ho na hlave. ,,Ty máš také šťastie. Jedinou tvojou záťažou je zaobstarať si potravu. No nie tak jedinou. Ale to je vlastne to najpodstatnejšie. Keby som aj ja mala taký ľahký život." Zastavil sa. A ja som si až teraz všimla, že už sme pri chate. Sadla som si do trávy. A on si ľahol. Dala som mu pusu na ňufák a ďalej ho hladkala.
,,Aké dojemné." Zľakla som sa. Dominik začal vrčať. Poriadne som sa zahľadela na postavu predo mnou. Vlk vedľa mňa stále vrčal.
,,Maťo? Si to naozaj ty?"
,,Áno." Nechcelo sa mi veriť.
,,Dominik, ticho." Pohladila som ho. ,,Čo tu robíš? Ako? Ako je to možné?"
,,Ten vlk sa volá Dominik? No jasné ,aby som nezabudol. Prišiel som ti povedať pravdu, keď toho niektoré osoby nie sú schopné."
,,Naozaj? Povieš mi pravdu?" Usmial sa.
,,Lorry, vieš, že som ti nikdy neklamal. A keď niečo poviem, tak to aj dodržím. Ako aj s tým čo si, si nechala urobiť." Zasmial sa a ja s ním. Nikto nevie o mojom tetovaní.
,,Tak už mi to povedz!"
,,Tak pravda je taká, že som...
to nemyslis vazne takto to ukoncit
nech je aspon rychlo dalsia kapitola
konecne sa dozviem o co tam ide...
juj sa tesim na pokracko