13. Kapitola Nové
Vôbec som nevedela ako túto kapitolu nazvať, takže názov úplne prehliadnite. Príjemné čítanie 8DD.
Nick prišiel až ku chate na svojom úžasnom autíčku. Hneď ako som nastúpila vyrazili sme.
,,Ahoj. Tak ako sa máš. Máš predstavu ,kam by si chcela ísť?" Spýtal sa.
,,Ja to tu nepoznám. Myslela som ,že ty máš vymyslieť plán na deň, nie ja." Zdvihli sa mu kútiky, no nič nepovedal. ,, Povieš mi kam ideme?" Usmial sa viac ako predtým a zase mlčal. ,,Hej, chceš, aby som sa zbláznila?" Nič. Konečne sme zastavili. Nepozrela som, kde sme, no počula som hluk. Otvoril mi dvere.
,,No tak ideš." Podal mi ruku. Otočila som na neho pohľad. Tak krásne sa usmieval. Čiže nič iné ako prijať jeho ponuku mi neostalo. Ocitla som sa medzi veľa veľkými kolotočmi, dráhami a tomu podobným veciam. Niečo úžasné. O takomto niečom môžeme u nás len snívať.
,,Čo sme malý aby sme sa vozili na kolotočoch?" Neodpustila som si to.
,,To sa uvidí." Povedal. Milujem takéto atrakcie. Jediný problém je, že sa chcem na všetkom povoziť, no keď už sa dostanem k veci často ma chytí vnútorný strach a nemôžem sa donútiť nastúpiť. A už sme pri tom. Nick kúpil lístky na obrovskú bobovú dráhu so všelijakými výhybkami, slučkami, kde ideš dole hlavou.
,,Nick, kašlime na to. Ja... ja som si to rozmyslela." Pozrel na mňa ako na blázna.
,,To nemyslíš vážne? Tak sa na to teším a ty mi povieš, že si, si to rozmyslela. No nie, nie pekne ideme! Nastupuj!" Spravila som na neho psie oči a potom zažmurkala. On sa síce usmial, ale aj tak ma tam natlačil. Nasadili sme si ochranné pásy alebo čo to bolo.
Vystúpili sme. ,,To bolo úžasné! A keď sme išli dole hlavou. Poď ešte raz!?" Poprosila som. Naozaj to bolo super. Všetky tie odbočky a špirály.
,,Je tu toho ešte dosť tak poď." Prešli sme toho strašne veľa. Určite nie všetko, ale nevadí. To by sme asi ani nestihli. Ako posledné sme išli ku strelnici. A čo ma dostalo, bolo to, že Nick tu vzduchovku ešte poriadne nechytil do rúk ,už strieľal a trafil. Dostala som malú šedú mačičku. ,,Vlk by sa ti asi páčil viac." Žmurkol.
,,Nie, je zlatunká. Aj mačky mám rada." Usmiala som sa. On sa na mňa tak zvláštne pozeral. ,,Čo je?" Spýtala som sa a on len pokrútil hlavou. ,,Tak prestaň. Nepôjdeme sa radšej najesť? Mali sme len kraviny zo stánkov." Už sa začínalo stmievať, takže večera padne dobre.
,,Jasné, poznám super miesto." Ťahal ma za ruku až k autu. Išli sme v tichosti ani nie desať minút.
,,Bože, ako sa tu vyznáš?" Len sa usmial a kývol hlavou aby, som šla za ním. Zrazu začal kráčať rýchlejšie a keď som sa chcela pridať k jeho tempu potkla som sa. Bolestne som dopadla na kolená a sykla. Kľakol si ku mne a naše pohľady sa stretli. Tými jeho modrými očami mi musel vidieť až do duše. Začali sme sa k sebe približovať, až sa naše pery spojili v jedny. Najprv som sa ho snažila odtlačiť , no neovládla som sa. Začala som mu bozky oplácať a sama mu strčila svoj jazyk do úst. Zapadali do seba ako dva kúsky jednej skladačky.
Ach, to je tak úžasné. Lorry, ovládaj sa. Prečo toto dovolím? Odtlačila som ho od seba.
,,Nick ja toto nechcem." Povedala som sťažka, pretože som ešte stále rozdýchavala ten úžasný bozk.
,,Prečo? Po tomto? Nezdalo sa mi, že by si mala niečo proti."
,,Nick ty to nechápeš. Ty nevieš aké to bolo. Ja som ťa milovala a ty si z ničoho nič zmizol." Mávla som rukami a slzy mala na krajíčku.
,,Milovala? Takže už ma nemiluješ." Bože ja mu v takejto blízkosti nedokážem klamať. Zavrela som oči a priznala pravdu.
,,Milujem." Položil mi obi dve dlane na líca. Otvorila som oči a on na mňa pozeral s krásnym úsmevom.
,,Tak v čom je problém?"
,,Ty ma snáď nepočúvaš. Po tom čo si urobil už nemám odvahu."
,,Ja viem, že to čo som urobil, mi asi nikdy neodpustíš a moje vysvetlenie, že som jednoducho musel ,mi neuveríš. Ale ja aj tak žiadam o druhú šancu. Prosím Lor, skús mi veriť."
,,Môžeš mi sľúbiť, že už ma nikdy tak neopustíš?"
,,Pokúsim sa."
,,Nick! Pokúsim sa! To mi nestačí. Ja už by som to druhý krát nezvládla."
,,Tak sľubujem. A to znamená ,že som dostal druhú šancu?" Len som sa usmiala. On ma v tom momente objal.
,,Dobre, dobre to neznamená, že ma hneď udusíš. Ideme teraz na tú večeru?" Nick mal pravdu. Bolo to super miesto, kde aj super varili. Hneď po večeri ma zaviezol na chatu. Neodpustil si ani dlhočizný, úžasný bozk na rozlúčku. Toto mi naozaj chýbalo. Teda skôr on mi chýbal a to bozkávanie je príjemný prídavok k výhernej cene. Do izby som vošla so zasneným úsmevom, čo si Suzy hneď všimla.
,,Aká dobrá nálada. Čo sa stalo?"
,,Hmm, nič." Mykla som plecami.
,,Áno? A to že si bola celý deň s Nickom, s tým nemá nič spoločné, že?" Žmurkla.
,,No, dobre. A odkiaľ to vlastne vieš?"
,,Tak za prvé videla som ho prísť a za druhé chodím s jeho najlepším kamarátom." Jasné, informovaný človek. ,,Tak čo sa stalo?"
,,No dali sme sa tak nejako zase dohromady. Ale ak spraví zase niečo ako predtým. Už mu to neodpustím." Zvláštne na mňa pozrela a viem, že ich chcela začať obraňovať. ,,Len nezačínaj s tým, že museli a bla, bla, bla toho som počula už dosť." Vyšla som na balkón. Čakala som, že sa tam objaví môj vlk. Chcela som mu povedať túto novinku, no on nie a nie prísť.
Nick prišiel okolo desiatej. Nikam sa mi nechcelo tak sme zostali len pri chate.
,,Prečo sa tváriš tak sklesnuto?" Spýtal sa.
,,Budeš sa smiať. Nechaj to tak."
,,Ale no, povedz mi to."
,,Včera večer za mnou neprišiel môj kamarát." Zdvihol obočie. ,,Vlk." Dodala som, pretože to nechápal, no teraz sa usmial.
,,Nehovor mi, že nejaký vlk z tohto lesa," ukázal prstom smerom k lesu. ,,Za tebou len tak prišiel a rozprával sa s tebou." Ten jeho úškrn je síce zlatý, no lezie mi na nervy.
,,Nepovedala som ,že rozprával. Len tam pri mne bol a nesmej sa. Je to pravda."
,,Dobre, verím ti, ale približovať sa takto k nebezpečnému zvieraťu? Mala by si, si dávať väčší pozor!"
,,Ja som si nemohla pomôcť. Ťahalo ma k nemu presne, ako k tebe ten prvý krát, čo som ťa videla. Ako keby som ani nemala na výber. Ale bol krásny a kľudný. Nechystal sa mi ublížiť." Zase sa usmial a pobozkal ma. Len jemne obtrel svoje pery o moje.
,,Aj tak si dávaj pozor."
,,Inak vieš, že keď rozprávaš po anglicky, máš iný hlas?" Zasmiala som sa.
,,Iný? Hmm, to som si nikdy nevšimol. Vlastne aj ty, ale mne je jedno ako rozprávaš. Hlavne, že si so mnou." Nádherne sa na mňa pozrel.
,,Ale prosím ťa!" Jemne som ho hrkla a hneď na to aj objala. Nickovi zazvonil mobil. On zdvihol a jedine, čo povedal bolo, že áno. A hneď potom niečo zavylo v lese.
,,Už budem musieť ísť." Naozaj sa ponáhľal.
,,Ale počul si to?" ,,Čo?" ,,To vytie." ,,Nie, no naozaj už musím." Otočil sa, ani len pusa na rozlúčku a utekal preč. Zase nečakaný odchod. Už ma to prestáva baviť. Teda už prestalo. A neverím, že to nepočul. Len dúfam, že môjmu vĺčkovi sa nič nestalo. Asi by som mu mala dať meno, keď už sa s ním rozprávam. Pustila som si hudbu na mobile a sedela tam, až kým sa nezačalo stmievať. Pomaly som kráčala ku vchodu, keď som niečo zazrela na okraji lesa. Síce mi hovorili aby som tam nechodila a ja lesy tiež zrovna nemusím, no toto ma ťahalo. Zachádzala som hlbšie do lesa. Zrazu za mnou niečo prasklo. Prudko som sa otočila. Zľakla som sa, no keď som si plne uvedomila, že je to môj vlk, ukľudnila som sa.
,,Pokoj to som ja." Pomaličky som k nemu pristupovala a dúfala, že vie, kto som. Prišiel ku mne a oblizol mi ruku, ktorú som k nemu natiahla. Takže ma spoznal. ,,Ahoj. Dúfala som, že ťa stretnem. Vieš, rozmýšľala som, že by som ti dala nejaké meno. Len aké?" Je to len pocit alebo ide smerom z lesa. To ani on nechce aby som tu bola? Mala som pravdu zastavili sme na okraji lesa pri chate. Ľahol si a zdalo sa mi, že je veľmi spokojný. Keď si on ľahol, ja som si sadla oproti nemu. Prvý krát som uvidela jeho oči. Boli krásne modré skoro rovnaké ako Nickove. ,,Už viem, ako sa budeš volať." Zbystrel. ,,Dominik." Nesúhlasne sa na mňa pozrel. ,,Hej, mne sa to meno páči. Ty nevieš rozprávať ,tak nemôžeš namietať. Máš smolu, lebo ja ti tak budem hovoriť. Domi." Áno, bude to Dominik. Nick si to nenechá, ale tento vlk musí. Čo som docela rada. ,,Chcela som ti povedať novinku. Mám nového priateľa. Teda staronového, ale to by bolo na dlho." Začala som ho škrabať za ušami a asi o hodinu sa vrátila do izby.
Nick prišiel až poobede. S tým či nechcem ísť von. Súhlasila som, ale to ,že ideme s nejakou jeho partiou, mi povedal až po ceste.
,,Neboj budete si rozumieť. A aj tak nepoznáš už len troch."
,,Troch? A koľko ich tam bude okrem nás, traja?" Pozrela som naňho.
,,Nie, budeme ôsmi. Ja, ty, Suzy, Kris, Lizy a tých čo nepoznáš sú Paul, ten chodí s Lizy a potom ešte Mickey toho vlastne tiež poznáš. Na Slovensku bol Mišo ,no a na koniec Chace." Hmm, super.
,,Vidíš, tam sú." Ukázal Nick ku skupinke ľudí. Blížili sme sa k nim, a keď si nás všimli, nemala som, ani šancu pozdraviť, pretože ku mne priskočil nejaký neznámi chalan.
,,Ahoj! Tak ty si Lorry. Už som sa ťa nevedel dočkať. Nick hovorí len o tebe." Povedal to tak ironicky a bez záujmu. Ale bol zaujímavý, niečo z neho vyžarovalo. Musím uznať bol veľmi pekný. Vlastne jediné, čo som si stihla všimnúť boli tmavé vlasy siahajúce asi po uši. A jediné preto, lebo kým som si ho stihla obzrieť viac, priskočil ku mne druhý chalan. To musel Byť Mikey, pretože mi bol povedomý. Bledo hnedé vlasy s jemne zatočenými končekmi pri ušiach. No kto by si ho nepamätal. Akurát, nebol on medzi tými, čo ma nemali v láske? To vlastne aj Kris.
,,Chalani upokojte sa nechajte ju aspoň vydýchnuť." Ale oni nereagovali. Obi dvaja boli pri mne a oslnivo sa usmievali.
,,Ahoj." To už ma pozdravil aj zvyšok skupinky. Kris so Suzy stali pri sebe. Pri Lizy bol nejaký chalan. Pravdepodobne Paul. Bol vysoký a hrozne svalnatý. Mal krátke bledé vlasy a po pravde docela naháňal strach.
,,Tak a oficiálne predstavenie." Ujal sa slova ten usmievavý. ,,Ja som Michael, ale hovoria mi Mikey. Toto." Ukázal na pekného chalana s tmavými vlasmi. A pri tom sa na neho krásne usmieval." Je Chace. No a tu máme Paula." Ten svalnatý sa usmial a prerušil Mikeyho.
,, Tak vitaj konečne medzi nami. Všetci sme boli taký zvedavý." Všetci sa stále usmievali. Možno to nebude až také zlé. Všetci neustále rozprávali a smiali sa. Nezaujímala som sa o to kam ideme.
mam tucha ze sa nieco prevratne stane alebo nie?...ale nevadi ...je to super pls pokracko ....a moj kris jaj ja z neho umrem....pokrackko