close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

11.kapitola Stretnutie

7. listopadu 2009 v 22:29 | monika19 |  Zmysel života

11. Kapitola Stretnutie








Prijala som jeho ruku. ,,Nič sa nestalo." Keď som sa postavila, stuhol. Zdvihla som na neho pohľad. Ó môj bože. To si zo mňa niekto robí srandu. To....to nemôže byť on.
,,L...Lorry???" Obi dvomi rukami som ho odstrčila.
,,Ty mi daj pokoj!!!" Povedala som mu po slovensky. A odbehla k ostatným. Ako som si stihla všimnúť Dany si našiel vlastného človeka na preklad, presne ako som hovorila.
,,Ty poznáš Nicka." Pristúpila ku mne prekvapená Suzy.
,,Až moc dobre!" Povedala som hlasnejšie ako bolo treba. ,,Prečo sa pýtaš?" To už bolo pokojnejšie.
,,Je to najlepší kamarát môjho priateľa. A podľa mňa je fajn. Aj keď myslím si, že máš naňho iný názor." Podstate nie. Fajn je slabé slovo. On je úžasný. Čo to táram! Šibe ti, Lor!
,,To teda mám. A ani nevieš ako moc." Takže ten jej priateľ bude Kris Samson. Ak ho stretnem som zvedavá, ktorý z tých troch to je. Ja som nikdy nevedela, ktorý je ktorý. Vychádzka až na tento incident dopadla dobre. Prešli sme kusisko mesta. Bolo to niečo úplne iné ako u nás. Po vychádzke ma poprosil Dany aby som si vymenila na večer izbu s tou dievčinou, s ktorou bol celý čas vonku. A tak som súhlasila. Vlastne som bola len o izbu vedľa so Suzy, takže mi to aj celkom vyhovovalo. No keď som vošla dovnútra v izbe nebola len Suzy.
,,Ehmm.. Pardon." Ospravedlnila som sa, pretože sa práve bozkávali. Suzy opretá o stenu a on pritlačený na nej. Trocha sa začervenala.
,,To nič. Ja som Kris." Podal mi ruku. Bol vysoký tak 185cm, mal hnedšiu pleť a k tomu krátke blond vlasy. A s tými rukami mala Suzy pravdu.
,, To mi došlo." Pokúsila som sa o úsmev a asi mi to ako tak vyšlo. Aj keď po mojej skúsenosti som nemala najmenšiu chuť sa s ním rozprávať.
,,Prepáč, ale my sme jednoducho museli odísť." Povedal hneď. Tak sa mi ten úsmev asi až tak nepodaril. A museli odísť?? No prepáč. Akože...
,,Museli odísť??? Nemyslíš, že keď niekto odchádza, dá o tom vedieť!!! A jeho číslo a mail neprestanú fungovať?!! Tak mi tu nič nehovor!" Rozkričala som sa. Snáď mi tu teraz nechce vykladať nejaké vymysli.
,,Áno, museli. Je to zložitejšie ako si myslíš." Aha, zložitejšie. No tak nech mi to vysvetlí, mudrc. Už som sa ho chcela spýtať, keď sa otvorili dvere .
,,Kris, už by sme mali ísť." Strčil do dverí hlavu niekto so šiltovkou a kapucňou na naj. Podľa hlasu som hneď vedela kto to je. ,,Lor? Ty bývaš tu?"
,,Práve som to začala ľutovať." Prečo ho musím stretávať? Už je to druhý krát za jeden deň.
,,Lorry, prepáč naozaj." Začal sa ku mne približovať a ja som odstupovala. ,, Asi mi už neodpustíš, že?" Vyzerá, že ho to naozaj trápi.
,,Ja... ja neviem."
Akurát vošiel do izby Dany. ,,Lorry. Prišiel som ťa pozrieť. Akosi je vás tu veľa. Tí tu ostávajú?" Pozrel sa na Krisa a Nicka. No nevedel, že mu rozumejú a len Suzy je mimo tejto reči.
,,A čo keď áno?!" Aj Nick už hovoril po slovensky. A nie zrovna najtichšie.
,,Nick, prestaň! Čo si o sebe myslíš?" Ako keby mu bolo niečo do toho.
,,Počkať. On je Nick." Ukázal naňho Dany. ,,Je to ten istý, Lor?" Jasné. Nevedel o ňom síce všetko, ale ani málo.
,,Dany, poď," potiahla som ho von z izby. ,,Už si sám?"
,,Nie, len som si odskočil, aby som ťa skontroloval. A ako vidím prišiel som v pravý čas."
,,Áno, ďakujem. Už som nevedela čo mám robiť." Stáli sme na chodbe. Zo Suzynej izby vyšiel Nick s Krisom a zastavili sa pri nás.
,,Lor mohli by sme si pohovoriť?" Ach, prečo sa na mňa tak pozerá. A jeho oči? Sú zase tak temne modré. Dany sa na mňa pozrel s otázkou. A tak som mu povedala čo chce.
,,Kašli naňho!" Povedal mi.
,,Prečo sa do toho staráš!" Zase sa oboril Nick. Takéhoto si ho nepamätám. On bol vždy ten pokojný a milý chalan. No teraz? Jednoducho sa zmenil ako výzorom tak aj povahovo.
,,No tak dobre, ale až zajtra." Povedala som a on na to len prikývol. Toto Dany pochopil aj bezo mňa.
,,Ako chceš. Ja idem do izby." Pri myšlienke kto ho v izbe čaká sa mu zdvihli sa mu kútiky. ,,No ak budeš potrebovať pomoc, povedz mi. Jasné." Na to som kývla ja a obidvaja sme sa vrátili na izby. Keď som vošla Suzy sedela na posteli. Videla som v jej modrých očiach otázku.
,,Na nič sa nepýtaj okey." A ľahla som si do postele. Nicka som ale z hlavy nevypustila. Veľmi sa zmenil. Jeho celkové správanie a o jeho výzore ani nehovorím. Mal na sebe širšie modré rifle, zelenú mikinu a šiltovku, z ktorej jednoznačne ofina netrčala. Bolo na ňom vidieť, že po tých dvoch rokoch zmužnel, no stále mal takú útlu postavu. A navyše bol stále taký zlatunký. Len pred tým sa tak zlato aj správal. Teraz bol ... ja neviem....chladnejší a povedala by som vyzeral nebezpečne. S takými to myšlienkami som aj zaspávala. Zobudila som sa na Suzyne hrkanie.
,,Hmm, ja ešte spím." Zamrmlala som si popod nos.
,,Máš návštevu. Nick prišiel." Čo mu šibe. Pozrela som sa na mobil. Pol siedmej. Spala som v teplákoch a tričku, takže som si pre istotu zobrala trigovicu a vyšla. Stál tam opretý o stenu približne rovnako oblečený ako včera. A mal aj tú šiltovku.
,,Ahoj. Prejdeme sa. Je tu pekne. Viem, lesy ,ale pôjdeme po ceste." Pamätal si môj vzťah k lesom. Som rada. Vyrazili sme a naozaj išli len po ceste, ktorou prišiel aj autobus.
,,Lor, ja vlastne ani neviem, čo mám povedať." Jaj si taký zlatý. Ale už ti nenaletím tak ako predtým.
,,Tak na to kašli a vrátime sa." Navrhla som.
,,Nie! Lorry ja viem, že už asi nevrátim ,čo bolo, no chcel by som byť aspoň kamarát."
,,Keď... no.. tak dobre." Usmial sa. A ako krásne.
,,Zmenila si sa." Stále sa usmieval.
,,To ty tiež. Čo to oblečenie?" Zavrel oči a dal si dole kapucňu aj šiltovku. Až potom oči otvoril. ,,Bože a kde máš vlasy?" Bol ostrihaný skoro dohola.
,,Ja viem, chýbajú mi. No musel som. A to oblečenie som vymenil, keď už som nemal vlasy. Plus šiltovka." Teraz je jeho nebezpečný výzor kompletný.
,,Ja som mala tvoje vlasy rada." Povedala som trocha smutne a prešla mu rukou po hlave. Ja som jeho vlasy vlastne zbožňovala. On sa pousmial. Myslím, že môjmu výrazu.
,A kto bol ten Dany?"
,,Kamarát, veľmi dobrý kamarát." Hej, spala som s ním, nepamätám si to ,ale je to kamarát.
,,Aha... no a ako je doma."
,,Tak normálne. Vlastne sa nič nezmenilo. Luc stále s Adamom. Ten tento rok končil. A čo ty?"
,,Ale mama má veľké nároky a keď... no nič. Nechaj tak." Zostal v rozpakoch.
,,Keď čo?" Nadvihla som obočie.
,,Nie, nie nič. Len... no chýbala si mi." Toto nemal hovoriť. A k tomu sa ku mne začal približovať. Vystrela som ruky a zastavila som ho.
,,Nick toto bola asi chyba. Nemala som ísť. Nemôžme byť len kamaráti, no po tom všetkom, nemôžeme byť ani nič viac." Otočila som sa a kráčala späť.
,,Prepáč. Ja..... ja som sa neovládol. Počkaj aspoň ťa odprevadím."
,,Nemusíš trafím aj sama."
,,Tak dobre. Ale dávaj si pozor a hlavne večer nechoď do lesa." To isté mi povedala aj Suzy. A ako keby nevedel, že by som aj tak nešla. Vrátila som sa späť. Suzy už na mňa čakala.
,,Tak ako to šlo?" Opýtala sa nedočkavo.
,,Nie moc dobre." Začal mi zvoniť mobil. Na displeji bolo Adamove meno. Dohodli sme sa, že budeme volať odo mňa a od neho. Aby sme až tak nemíňali.
,,Ahoooooj!!!!! Aká je Olympia." Vrešťala Luc.
,,Keby si vedela." ,,Čo tak smutne?" ,,Vieš, kto tu je?" ,,Kto?" ,,Nick." ,,To myslíš vážne? To je náhoda. Dúfam, že si mu nič nedovolila." ,,Nie, len sme sa dnes rozprávali, ale aj tak to nedopadlo dobre." ,,Chce s tebou hovoriť aj Adam a tvoja mama tak ti ich dám, no toto mi ešte niekedy dopovieš." ,,Dobre."
,,Ahoj, zlatko." ,,Ahoj, mami." ,,Chýbaš mi už aby si bola tu. A otec povedal, že koncom prázdnin príde na návštevu." ,,Teším sa a aj ty mi chýbaš." ,,Adam, netlač sa sem!"
,,Čaw, Lor tak ako?" ,,Dá sa." ,,A čo Dany?" ,,Dnes ma vyhodil z izby. Chápeš, nie. Môžem ísť za ním no nechcem riskovať." ,,Nie ,len ho nechaj. Končíme, choď si užívať." ,,Tak čavko." Suzy na mňa pozerala. Samozrejme nerozumela čo som hovorila.
,,Rodina." Vysvetlila som. ,,Na dnes pre nás nemáš nič vymyslené?" Chcela som si urobiť vlastný plán.
,,Nie, nemám. Som dohodnutá s Krisom na jazero." Super a ja som sa práve chcela opýtať, kde sa tu dá kúpať. V takomto teple. ,, Tak poď s nami." A stretnem Nicka. To určite.
,,Nie ďakujem."
,,Neboj Nick nejde, len Lizy. To je moja dobrá kamarátka. Prosím."
,,Tak dobre. Len dám vedieť Danymu. A kedy vyrážame?"
,,Tak do hodiny." Kývla som a šla do vedľajšej izby. Už je snáď dosť hodín. No pre istotu som zaklopala. A niekto mi zakričal nech vstúpim.
,,Ahoj. Lor to si ty."
,,Idem pri jazero, pôjdeš tiež?" Ležal v posteli a sprcha bola pustená, takže tam asi bolo to dievča.
,,Ja nejdem." Žmurkol a kývol hlavou smerom ku kúpeľni. ,,A chcel som sa spýtať, či si tú izbu nevymeníš na stálo." Ú takže sťahovanie ,no čo tí vyvádzali. Usmiala som sa.
,,V pohode. Tak ja idem potom si ešte zoberiem zvyšok vecí." Vytiahla som moje bielo- čierne plávky a pobrala sa preč. Prezliekla som sa a spolu so Suzy a aj Krisom vyrazila k jazeru. Rozložili sme si deku tesne pri vodu. Suzy začal zvoniť mobil, len niečo rýchlo odvrkla a položila.
,,Lizy je tu za chvíľku." To už sa k nám rútilo nejaké dievča, no nebolo samo. Bol s ňou Nick. Na niečom sa ohromne bavili, pretože pukali od smiechu. Keď ale Nick zdvihol pohľad na nás. Prestal sa smiať.
..Lorry toto je Elizabeth."
,,Lizy." Povedala a podala mi ruku. Stále sa usmievala. Mala hnedé vlasy tesne pod ramená, ktoré jej povievali v miernom vánku.
,,Lorry." Povedala som aj ja pri podaní ruky.
,,Toto je..." Nestihla dopovedať, pretože som ju predbehla. ,,Nick, áno, ja viem." Nehovoril mi tu niekto, že on nepôjde. A prečo ma vlastne tak štve, že je tu s Lizy, keď sme sa dohodli na priateľstve. Takže Lor, hoď to za hlavu! Ak to pôjde. Prečo sa musíme vždy stretnúť?
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Som tu tak klikám. Viem, otrepané, ale čo už.

KLIK 100% (63)

Komentáře

1 zuzu zuzu | 9. listopadu 2009 v 16:10 | Reagovat

:-D velmo zaujimave.....friso pokracko
... a ten moj O_O kris jaaaaaaaj lubkam moc....pokracko ;-)

2 minuska minuska | 10. listopadu 2009 v 8:43 | Reagovat

velmi hezké a velmi zajímavé ;-) mo se mi to líbí, imlouvám že píšu tak pozdě

3 monika19 monika19 | E-mail | Web | 10. listopadu 2009 v 21:09 | Reagovat

zuzu- posnazim sa  ;-)

4 monika19 monika19 | E-mail | Web | 10. listopadu 2009 v 21:10 | Reagovat

minuska-nevadí a dakujem :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama