close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

10. kapitola Pamätať či nepamätať?

28. října 2009 v 19:15 | monika19 |  Zmysel života

Pamätať či nepamätať?


Jaaj tak je tu ďalšia kapitola. Ospravedlňujem sa, že tak neskoro. Musím sa priznať, že sa mi nechce písať. A aby som sa stále neospravedlňovala, ďakujem tým čo čítajú Zmysel života a prajem nech sa kapitola páči 8D.



Na druhý deň keď som sa zobudila.... Ó môj bože!!! Kde to som??? Ležím v cudzej posteli, nahá a navyše si nič nepamätám. Sadla som si a paplón si držala pri tele. Otočila som sa a na posteli vedľa mňa ležal Dany. A do riti! Naozaj som sa s ním vyspala?? Tak aspoň si nepamätám prvý sex. Žiadna bolesť ani nič. Povedala som si sarkasticky. Ako to, že si to nepamätám. Ja som hovorila, že nemám piť! Ja som si svoj prvý sex chcela pamätať! Vstala som, zobrala svoje veci, ktoré ležali na zemi pri posteli, rýchlo sa obliekla a potichu vypadla. Bola som u neho doma. Našťastie to nebolo ďaleko od nás. Pozrela som sa na mobil. Pol šiestej. Prosím mami, nebuď ešte hore. Mala som šťastie. V dome bolo hrobové ticho takže som vybehla do izby prezliekla sa a pokúsila sa spať. Myslela som, že mi to nepôjde. No zaspala som jakmile som si ľahla. Zobudil ma až Adam.
,,Chceš obedovať?"
,,Nehovorila som vám, že nechcem piť!!! No vy nieee, veď oslavujeme! Idioti, že ja som sa nechala nahovoriť!!" Vybuchla som len nech si to odskáče. Už mám toho dosť kretén!
,,Lor? Stalo sa niečo?" Vieš čo ešte sa pýtaj, blbec!
,,Áno, stalo!! Len si to tak nejako nepamätám! A vieš prečo?! Pretože ste ma donútili piť. A ja krava som sa nechala presvedčiť!" Udivene na mňa pozeral. ,,Čo tak kukáš?!!"
,,Ja ťa radšej nechám tak, dobre?" Odišiel z mojej izby ako najrýchlejšie sa dalo. Išla som sa osprchovať a potom zišla dole. Pri obede som nič nepovedala. Myslela som si, že sa mama bude pýtať, muselo jej byť jasné, že sme pili, ale asi sa na to teraz vykašlala. Okolo druhej niekto zazvonil a ja som išla otvoriť. Bol to Dany. Najprv som chcela zabuchnúť dvere, no na koniec som sa ovládla.
,,Dany, to čo sa stalo... no zabudnime na to." Ja už som zabudla. Tak o čom sa tu vlastne bavím.
,,Prečo? Ja nechcem zabudnúť."
,,Ja ti to vysvetlím, len sa poď prejsť nechcem, aby nás počula mama." Už teraz mi bolo jasné, že budem kričať. ,, Tak za prvé: opili ste ma!!! Za druhé: Ja som sa s nikým vyspať nechcela!!! A za tretie: bola som tak ožratá, že si z toho vôbec nič nepamätám!!!! Tak na to jednoducho zabudnime. Dany, si môj veľmi dobrý priateľ, ale toto bola chyba. A ja kvôli tomu nechcem stratiť priateľa." Chvíľku bol ticho. Naozaj bol ticho??! To nie je možné.
,,Takže s tým prvým súhlasím." Uuu aspoň niečo, lebo mám taký pocit, že začnú námietky. ,,To druhé ty si to chcela. Len nechápem ,prečo si mi ďakovala za toho vlka na krku, no to je vlastne jedno." Počkať ďakovala za vlka. Ja som si musela myslieť, že Dany je ,ach, nie. ,,A to tretie je mi ľúto, pretože to bolo krásne. A ja nechcem zabudnúť. Na toto naozaj nie. Na niektoré predtým hej, ale toto nie. Aj keď viem, že som pre teba len kamarát. Môžeme robiť, že sa nič nestalo, no ja na to budem spomínať často." To ich mal predtým toľko čo Adam? Super. Aj tak mi nejde z hlavy, ja som si fakt myslela, že Dany je Nick? Po tom mále čo viem, začínam mať pocit, že je dobre ak si to nepamätám.
,,Dobre, takže to je tak ako predtým? A prosím, nech sa o tom nikto nedozvie. A len tak pre zaujímavosť koľko si ich už mal?" Neodolala som. A on sa pousmial.
,,Poznáš svojho brata." Ouuu je mi to jasné. ,,Kým nezačal chodiť s Lucy súťažili sme proti sebe. Išlo o to kto ich bude mať viac. No a ..hmm... vyhrával som." Super takže ešte viac ako Adam. To som teda dopadla. Ponaučenie: "Nikdy nechoď s bratovým kamarátom." Hops, stalo sa.
,,Presné číslo radšej nechcem vedieť. A poďme už radšej naspäť." Prišli sme až k môjmu domu. ,,Tak asi až o týždeň. Uvidíme či prežijeme let." Usmiala som sa zamávala mu a odišla dovnútra. Asi po pol hodine mi volala Luc.
,,Ahoj." Pozdravila som ju hneď.
,,Ty si s ním spala!" Vykríkla na mňa. Mám hrať blbú? Alebo nie? Veď je to Lucy.
,,Ako to vieš?"
,,To máš jedno, ale ako to, že o tom už nepovedala ty?!" Asi jej to naozaj vadí.
,,Pretože som bola taká ožratá, že si to nepamätám a až teraz som si to vybavila s Danym. A nech je ti jasné, že sa o tom nesmie nik dozvedieť. Jasné?!"
,,Jasné." To znelo smutne. ,,Škoda, že si to nepamätáš. Tak ja budem teda končiť. Ahoj." Ja už som naozaj rada, že si to nepamätám, keďže som si myslela, že je Nick. Dúfam, že mal ochranu. Ale tak po jeho skúsenostiach sa nemusím báť. Ak je teda ako Adam.
To mi pripomína, že jedine on to mohol Luc povedať. Nakráčala som k nemu do izby.
,,Ako si to vedel a prečo si to povedal Lucy?!!" Pousmial sa.
,,Danyho poznám veľmi dobre. A poznám aj jeho výraz ,keď sa s niekým vyspí. To mi bolo jasné hneď ako prišiel. A Luc ako tvoja najlepšia kamarátka mala právo to vedieť." Ú aký si je istý. Aj keď má vlastne pravdu. Sadla som si na jeho posteľ a vložila hlavu do dlaní. Cítila som, ako si ku mne sadol a objal ma. ,,Ale no tak."
,,A čo keď ti poviem, že si z toho nič nepamätám."
,,No a?" Ako no a? ,,Vieš koľko som takých mal ja. Buď si časom spomenieš alebo nie a máš pokoj od prvého rázu." Hovoril to tak ľahostajne. To asi nedokážem.
,,A čo ty a Lucy? Kedy s ňou chceš spať?" Nahodil úsmev.
,,Čo keď ti poviem, že stalo sa." Už, už som chcela začať nejako protestovať alebo kričať ,no on ma stopol. ,,Pokoj to bo len vtip. A neviem, keď bude vhodná chvíľa, ktorá by pohla byť už skoro." Na toto som mu kývla predsa len spolu chodia už rok a pol alebo tak nejako.
,,Už na takéto veci kašli a chystaj sa do Ameriky. Máš už len týždeň a som si istý, že aj tak ti bude niečo chýbať." Prikývla som a usmiala sa. To je pravda vždy na niečo zabudnem.
,,Adam ešte jedna vec....no... určite Dany použil kondóm? Istota vieš a jeho sa pýtať nebudem." Bola som vážne zvedavá.
,,O to nemusíš mať strach. Mi dávame pozor." Žmurkol, ja som kývla a odišla. Ten týždeň ubehol rýchlo. Zajtra odchádzam. Tato je doma, toto si nemohol nechať ujsť. Už mám aj zbalené a dúfam že všetko. Jediné čo mi robí starosť je cesta lietadlom, už teraz mi je z toho zle.
,,Pokojne Lor, si Moonlight. Nejaké lietadlo ťa nevystraší." Upokojoval ma otec, no moc mu to nešlo.
,,Tebe sa to hovorí. Si zvyknutý na cestovanie."
,,To je teraz. Ale tiež to bolo niekedy prvý krát." Tak toto ma dostalo, pretože ma nenapadlo práve lietadlo. No nič. Tak takto nejako prebehol celý deň. Otec ma upokojoval. Mama sa psychicky pripravovala na to, že jej dcéra tu dva mesiace nebude. A Adam si k tomu z každého robil srandu. Ráno sme museli vyrážať skoro. Lietadlo totiž odlietalo o deviatej, my sme tam mali byť o dve hodiny skôr a cesta na letisko nám trvá asi štvrť hodinu. A to znamená budík o šiestej. Pomóc!!! Bolo štyridsať a ja som ešte nebola hotová.
,,Lorry!!! Hýb sa. Kufre už sú v aute, len ty chýbaš." Dobehla som a nasadla. Išla ma odprevadiť aj Luc. Takže auto bolo plné. Prišli sme len tak, tak. Poriadne som sa rozlúčila. Mama aj tato ma objali a dali bozk na čelo. Adam ma tiež objal no chcel ma pobozkať na ústa. Už sa približoval, ja som na neho zízala a nebola som sama. Akurát som ho chcela odstrčiť, no odtiahol sa a povedal. ,,Ja mám krajšiu." Ja som ho za to udrela do ramena no usmievala sa. A na koniec Luc. Tiež sme sa objali a potom som sa už ťahala s kuframi za ostatnými cestujúcimi, kde už moja rodina nemohla. Len som na nich mávla a kráčala ďalej. Prišla som za Danym a sadla si. Otec hovoril ,že najväčšia výhoda je, že vízum máme vybavené. A podľa mňa to je celkovo to, že uvidím Ameriku. Skontrolovali nám letenky. Odložili sme batožiny. A nastúpili do lietadla. Sedela som pri okne Dany vedľa mňa a na kraji nejaká baba, ktorú sme ani jeden nepoznali.
,,Aj tebe je tak divne?" Spýtal sa a nevyzeral najlepšie.
,,Hej, taký blbý pocit, no vracať sa mi nechce." Usmiala som sa. A on prikývol. Pri vzlietnutí sme sa museli pripútať pásmi. A keď sme ich už nepotrebovali, vytiahla som vankúšik a spolu s ním sa oprela o Danyho. Ten ma jednou rukou objal a položil si hlavu na tu moju. Zaspala som, ale len na chvíľku. Nikdy som nevydržala spať pri cestovaní. Bolo jedno či autom alebo autobusom a ako som zistila tak ani lietadlom. Dany na rozdiel odo mňa prespal skoro celý let, čo bolo skoro dvanásť hodín. Zobudil sa tesne pred tým ako sme sa mali zapásať kvôli pristávaniu.
,,No vitaj spachtoš." Usmiala som sa. Bol trošku dezorientovaný. Najprv sa poobzeral okolo seba a až potom mi odpovedal.
,,Ahoj." Povedal ospalo. ,,Toto je krásne prebudenie až na to lietadlo." Usmial sa a žmurkol na mňa. Teraz je hore už určite. Vtedy letuška nahlásila zapásanie.
,,Fakt som spal tak dlho?"
,,Áno a nechápem ako si to dokázal." Skonštatovala som. Po pristáti si nás učiteľ všetkých zvolal. Zobrali sme si batožiny a nastúpili do troch autobusov, ktoré nás už čakali. V každom z autobusov bol jeden profesor. My sme mali profesorku, ktorá ma neučila. Bola veľmi vysoká a troška pri sebe. Mala široké ramená, ktoré patrili skôr k mužskej postave. Blond vlasy jej siahali skoro po pás. Podľa môjho názoru mala okolo štyridsiatky.
,,Dobrý deň. Som profesorka Petrová a vítam vás v Olympii. Autobus nás privezie do chaty, kde pre dnešok už zostanete. Predsa je už dosť hodín a kým tam prídeme, stihnete akurát ľahnúť a spať. Tak to je na zatiaľ všetko." Sadla si a my sme vyrazili. Obsadila som miesto pri okne. A tým pádom bol Dany na mňa stále nalepený, pretože chcel tiež vidieť von. Prechádzali sme mestom a aj keď sa pomaly stmievalo, my sme vďaka svetlám videli všetko. Olympia bola obrovská. No počkať, počkať. Prechádzali sme pomedzi veľa stromov? Nikto nepovedal, že budeme bývať za mestom niekde v prírode!
,,Je tu krásne." Ozval sa Dany zasnene. Nad jeho vyhlásením som len pretočila očami. Za chvíľu na to sa postavila profesorka. Autobus zastavil a ona začala rozprávať.
,, Každý autobus je priradený k jednej chate. Nie ste od druhých ďaleko, takže keby ste niečo potrebovali kľudne sa prejdite." No to isto lesom. Ani nápad. ,, Izby sú dvoj, troj alebo štvor posteľové. A aby som nezabudla, každá chata má, môžme ho nazvať, sprievodca, ktorý ale hovorí po anglicky. Tak aby ste neboli prekvapený. Teraz pomaly vystupujte a berte si batožiny." Vodič otvoril dvere a decká pomaly vychádzali von. Keďže ubytovací poriadok sa robil ešte v škole nebude to problém. Ku chate sme kráčali po drobných schodíkoch. Už bola tma takže neviem ako presne vyzerala no všimla som si, že je určíte z dreva a spredu je nejaký balkón.
Približne takto vyzerá.



Vošli sme s Danym do izby. Hneď za dverami boli ďalšie, asi kúpeľňa a záchod. Izba bola ladená do béžovej. Postele boli každá na jeden strane izby. Pri každej bol nočný stolík z bledého dreva. Medzi nimi bolo okno a dvere na balkón. A oproti nim bola obrovská skriňa so zrkadlom. Ja aj Dany sme hodili tašky na zem a zvalili sa na postele.
,,Toto je super, ale je ti jasné, že ma teraz budeš mať furt za zadkom, pretože budem potrebovať prekladač."
,,Jasné. V pohode. Už vidím ako si tu nájdeš nejakú Američanku a slovník potrebovať nebudeš."
,,To ma nenapadlo, no neznie to zle. Ale teraz idem spať." WoW to myslí vážne po dvanásť hodinovom spánku ide zase spať. Som zvedavá, či zaspím medzi samými stromami. A zaspala som skoro hneď ako som na to pomyslela. Ráno ma Dany drasticky zobudil. Triasol so mnou ako s handrovou bábikou. Že vraj je osem a sú raňajky. Takže som rýchlo vykonala potreby, prezliekla sa a vyrazili sme do jedálne, ktorá bola na opačnej strane chaty. Objednala som nám šišky a čaj. Výdatné raňajky. Do jedálne vošla neznáma mladá baba a vyžiadala si našu pozornosť. Bola ako lesná víla. Ryšavé, jemne zvlnené vlasy po pás. Vysoká, štíhla postava, ktorá patrí na mólo. A na sebe zelené kraťase s pásikovým bielo modro zeleným tričkom.
,,Ahojte. Volám sa Susan Fly a som vaša sprievodkyňa." To určite pochopil aj Dany. ,,Dnes poobede pôjdeme na takú menšiu prechádzku. Tak sa na to potom pripravte." Ach, krásna prechádzka v prírode. To bude super, skúsim sa z toho vyvliecť. Povedala som Danymu o čo ide. A potom sme sa pobrali do izby. Keď nad tým tak rozmýšľam, ako sprievodcu som si predstavovala niekoho oveľa staršieho a hlavne opačného pohlavia. Dany začal vybaľovať svoje veci a ja som si zatiaľ vyšla na balkón. Oprela som sa o drevené zábradlie. Nie je to až taký zlý výhľad. Síce sú všade stromy no v diaľke je vidieť krásne jazero.
,,Je tu pekne však." Povedal mi niekto z vedľajšieho balkóna a ako som zistila bola to tá sprievodkyňa.
,,Ale hej, no ja nie som moc na prírodu." Usmiala som sa. ,, Volám sa Lorry." A načiahla som ruku k jej balkónu.
,,Susan, ale kľudne aj Suzy. Mne je to jedno." Vyzerá milo. To by ma fakt zaujímalo prečo je práve tu.
,,Prečo pracuješ ako sprievodkyňa? Veď to musí byť nuda." Ja by som sa asi zbláznila.
,,No je to len brigáda a patrí to známym môjho priateľa, tak trochu pomáham. A plus môžeš tu stretnúť
fajn ľudí. Jediné čo by som odporučila, netúlaj sa večer po lese, nie je to bezpečné." Odmlčala sa. ,,Je tu dosť, no nebezpečnej zvere. Cez medveďov, vlkov a kopu iných." Och, super. Keď sú tu vlci, tak sa mi tu začína páčiť.
,,Vlci? Naozaj? A inak čo ten tvoj chalan?" Usmiala som sa na ňu.
,,Volá sa Kris. Má úžasné modré oči, žiarivý úsmev a keby si videla jeho silné ruky a brucho." Zasnila sa. Tak tomuto sa hovorí láska.
,,A chcela som sa spýtať, musím dnes ísť na tú prechádzku?" Usmiala sa.
,,Je to povinné. Takže sa uvidíme." Ešte mi mávla a zašla do svojej izby. Dany bol na obede trocha podráždený pretože skoro nikomu nerozumel. Po chvíli prišla Suzy a zvolala si nás.

Chvíľu sme kráčali nejakou lesnou cestičkou, no z lesa sme vyšli v meste. Tak tomuto hovorím prechádzka. Zastavila som sa kvôli rozviazanej šnúrke. Keby som vedela, že les bude minimum výletu nedala by som si tenisky. Keďže ostatný už boli docela ďaleko, rozbehla som sa. Všetko by bolo v poriadku, keby do mňa niekto nevrazil tak, až som spadla na zem.
,,Prepáč." A podal mi ruku.


 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Som tu tak klikám. Viem, otrepané, ale čo už.

KLIK 100% (63)

Komentáře

1 zuzu zuzu | 29. října 2009 v 9:45 | Reagovat

jeeeeej knecne new kapitola O_O
a knecne som  tam aj ja huraaaaaaaaa.........a jakeho fesi priatela mam jaaaaaaaaj krasnucke........prosim pokracko :-D  ;-)

2 Lucinqa Lucinqa | E-mail | 30. října 2009 v 10:18 | Reagovat

hmm som zvedava na pokracko:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama