7. kapitola Nehádajme sa
,,No tak čo, ideš?" Vyzval Nicka Adam. Ten si zložil skate z ruksaku, ktorý potom nechal ležať na zemi pri tom Adamovom. Obidvaja sa odrazili od zeme. Najprv sa len tak premávali, no potom prešli na vyrobené rampy. Začali robiť rôzne triky. S Lucy sme ich uprene sledovali. Najprv len jednoduché výskoky do vzduchu, teda jednoduché pre nich. A postupne sťažovali. Skončili tým, že ako sa blížil kraj rampy vyhupli sa a každý urobil stojku na jednej ruke. No Nick mal pri tom sk8 na jednej nohe a tú druhú mal skrčenú tak, že vytvárala s tou prvou trojuholník. A Adam mal zase skate na jednej nohe a tú druhú vystretú a trocha odtiahnutú. Po tomto sa blížili k nám a už z diaľky bolo počuť.
,,Ja som vyhral."
,,Nie ja som vyhral!"
,,Ja!" ,,Ja!" ,,Ja!" ,,Ja!"
,,Chápeš o akej výhre sa to bavia?" Spýtala som sa Luc, pretože som vážne nechápala o čo im ide.
,,Nie, ale vyzerajú, že im na tom fakt záleží." Mala pravdu. Obi dvaja sa mračili a vražedne sa pri tom na seba pozerali. No vlastne začalo mi to byť komické.
,,Môžete, prestať?!" Otočili sa na mňa.
,,Tak rozhodni ty. Vyberieš svojho milovaného bračeka alebo týždňového chalana."
,,Adamko môj." Pohladila som ho po ruke a na to objala Nicka. ,,Vieš, koho by som vybrala a neohradzuj sa slovom milovaný, pretože pochybujem, že zrovna tam máš prevahu."
Nick ma pri tom objal ešte silnejšie, ale nie bolestne. Asi z toho pochopil, že som práve nepriamo povedala, že ho milujem.
,,Aj tak nechápem o akej výhre sa to tu bavíte." Ozvala sa Luc.
,,A vieš čo, nechaj to tak." Odpovedal jej Adam.
,,Áno, bude to remíza." Pritakal mu Nick a s tým mu podal ruku. Ešte sme sa chvíľu zabávali. Okolo šiestej sme sa rozdelili. Oni išli na pizzu a my na langoš. Aj tak to bolo skôr preto, že obi dva páry chceme byť osamote.
,,Myslela si to vážne?" Spýtal sa ma z ničoho nič a v očiach mu svietila zvedavosť. No nevedela som na čo naráža.
,,Čo?"
,,No to v parku." Myslel na to po tej hádke. Naozaj mu na tom záleží. Je úžasný.
,,Áno, milujem ťa." V tom ma začal bozkávať. Bolo to iné ako predtým. Z jeho bozkov láska vyžarovala. Takto by som vydržala do smrti. ,,Aj ja ťa milujem." Povedal pomedzi bozky a potom ma už len odprevadil domov.
,,Ahoj, mami."
,,Ahoj, zlatko. Dúfam, že si nezabudla, že zajtra príde otec, takže hneď zo školy domov. Večer príde aj babka s dedkom, no krstný prísť nemôžu. Volali mi a ospravedlnili sa."
,,Neboj mami budem tu." To bude nuda. Keby aspoň krstná prišla. Je to vlastne mamina mladšia sestra. Čiže moja teta aj krstná. Je síce od mojej mami len o päť rokov mladšia tým pádom má 35 rokov, ale aj tak sa správa ako puberťáčka a jej manžel tiež.
Vybehla som do svojej izby a keďže som mala ešte veľa času pustila som sa do úloh, ktoré robím naozaj až vtedy, keď som na pokraji svojej fantázie. Dlho som to nevydržala. Chcela som si pustiť film, ale vyrušil ma Adam.
,,Zdar! Vieš, čo ja viem, čo ty nevieš?" Jaj. Kam tým zas mieri??
,,Tak to vyklop!" Niekedy má vážne vytáča. Hlavne tým tupím výrazom.
,,No viem, čo ti kúpila Luc k narodkám. Dúfam, že odo mňa nič nechceš."
,,Vieš, že my si navzájom nič nedávame, ale aj s Lucy sme mali takú dohodu. Počkať ty si jej povedal Luc." Zaškerila som sa. A on tiež.
,,Čo mám robiť, keď ty jej tak stále hovoríš." To už som vytáčala Lucyno číslo. Zdvihla to asi po piatom zazvonení. A nenechala som ju ani nič povedať.
,,Nedohodli sme sa na niečom?!" Hej, asi pol rok dozadu sme sa bavili o tom, že už si nebudeme dávať darčeky. Pretože naše priateľstvo nám stačí. A po pravde sa nám už nechcelo vymýšľať, čo máme kúpiť.
,,Ja viem, ale je to len drobnosť, naozaj."
,,Drobnosť?" Dúfam, že hovorí pravdu. Bo toto sa mi moc neľúbi. A nech to nie je nejaká kravina, ktorý vymyslel Adam, pretože v tom prípade by to bol kondóm. A ten ak by objavila mama s tatom, no vždy sa môžem vyhovoriť na Adama.
,,Áno a neboj nebol to Adamov nápad." Tak a zase sa ukázala pravda.
,,Myslela som si, že určite niečo navrhoval." Pozrela som sa naňho, keďže bol stále v mojej izbe.
,,Veď ho poznáš." Jej úsmev som cítila aj cez telefón.
,,Dobre tak končím. Maj sa!" Znova som sa otočila smerom k môjmu bratovi.
,,Nie je čas," Zdvihla som ruku a ukazovák nasmerovala na dvere. ,,Aby si odišiel z mojej izby?" Ešte sa poriadne ani nepohol a už sme počuli kričať mamu. ,,Večera."
,,Toto je po dlhej dobe
večera, pri ktorej ste obi dvaja." Vyhlásila ,keď sme už začínali jesť. Po maminom predslove, ktorý obsahoval ešte niekoľko viet tohto typu som sa odobrala do svojej izby. Pustila som notebook a ako prvé som si skontrolovala maily. Boli tam asi tri tipu chcete vyhrať....a jeden od Nicka. Blahoželanie k narodkám. Nejako popredu. Pobehla som si ešte po internete a uložila sa k spánku. Bolo síce docela skoro. No buď som sa nevedela dočkať narodenín alebo po blahoprianí, Nicka. A myslím, že skôr to druhé.
večera, pri ktorej ste obi dvaja." Vyhlásila ,keď sme už začínali jesť. Po maminom predslove, ktorý obsahoval ešte niekoľko viet tohto typu som sa odobrala do svojej izby. Pustila som notebook a ako prvé som si skontrolovala maily. Boli tam asi tri tipu chcete vyhrať....a jeden od Nicka. Blahoželanie k narodkám. Nejako popredu. Pobehla som si ešte po internete a uložila sa k spánku. Bolo síce docela skoro. No buď som sa nevedela dočkať narodenín alebo po blahoprianí, Nicka. A myslím, že skôr to druhé.
A už je tu ráno. Oh, to dopadne. Obliekla som sa a umyla. V kuchyni ma už čakala mamina otvorená náruč so slovami: "Všetko najlepšie. Sweet sixteen!" Ú, mami, aj teba dostala angličtina. Hmm, moc ti to nejde. Prepáč, ale je to tak. Ta výslovnosť, no už toho nechám.
,,Ďakujem, mami!" Povedala som jej s úsmevom. Načo všetko to ostatné.
,,Naša oslávenkyňa!" Prirútil sa Adam.
,,Hej, momentálne máme rovnaký vek." Vlastne nie, ale musela som to povedať. Viem, že jemu vadí, keď hovorím, že sme rovnako starí.
,,Neteš sa tak len nejaký mesiac. Tak sa nenaparuj, jasné!" Vedela som, že ho dostanem. Akurát mi začal hrať zvuk sms. Vytiahla som mobil z vačku. Sms od Nicka.
Prajem ti laska vsetko najlepsie!!! Prepac dnes sa uvidime az v skole. Tak papa. Lubim ta.
Ani som mu na to neodpisovala načo. Ako vie taká blbosť ako je sms zničiť náladu? Tak presne takto.
,,Čo je?" Spýtal sa Adam. Asi som sa tvárila hrozne. Nedivím sa.
,,Ale, Nick dnes ráno nepríde."
,,Ani Luc. Takže po dlhočiznej dobe ideme len mi dvaja."
,,Úžasné!!!" Pomaly sme vyrazili. Nick aj Lucy už stáli pri škole, keď sme prichádzali. Všetci sme sa zvítali a potom sme museli ísť do svojich tried. Počas prvej prestávky Lucy vytiahla niečo z tašky.
,,Prosím hlavne mi negratuluj, aspoň nie tu." Lebo keby mi začala gratulovať v triede tak pomoc. Potom by sa to tu moc rozkríklo a to nechcem nemusia všetci vedieť, že oslavujem. Vie to len pár kamarátok a to stačí. A vedia aj to, že nechcem aby mi tu gratulovali.
,,Neboj nebudem, veď ťa poznám. A aj tak to je len drobnosť." Presunula ruku z poza chrbta predo mňa. V dlani jej ležal lak toho najkrajšieho odtieňa fialovej. Áno, ona vie po čom túžim. Myslím, že nevedomky sa mi na tvári vyčaril obrovský a úprimný úsmev radosti.
,,Ďakujem, je úžasný." A podala mi ho.
,,Ja viem, preto som ti ho kúpila." Žmurkla na mňa. Celých šesť ďalších hodín som ten lak pomaly hypnotizovala. Alebo on mňa? To je jedno. Konečne posledné zazvonenie! Prečo máme zrovna dnes sedem hodín? Vyšli sme pred školu, kde nás už čakali chalani. Nick ma hneď objal.
,,Á naša oslávenkyňa." Hej to si hovoril už ráno. ,, No čo ľúbilo sa?" Ani som nestihla otvoriť ústa, lebo Lucy ma predbehla. ,,Ani nevieš ako. Celý čas od neho neodtrhla oči."
,,Neviem o čom sa bavíte, ale je to určite fialové." Dobre, dobre. Ale keď ja si nemôžem pomôcť. A oni ma všetci poznajú. A po tejto Nickovej poznámke sa začali smiať.
,,Ideš sa ešte prejsť?" Naklonil sa ku mne Nick. A zas som nestihla odpovedať ja.
,,Len nezabudni, že si mala ísť hneď domov tak sa moc nezdrž." Povedal Adam. To už sme pomaly odchádzali. Kráčali sme smerom k parku.
,,Čo si chcel?"
,,No predsa dať ti darček."
,,Ale prosím ťa. Nemusel si mi nič kupovať." Pokrútil hlavou, ako keby som povedala poriadnu kravinu.
,,Chcel som. Tak sa ani neskús hádať. A nechcem, aby si potom hovorila niečo o peniazoch a podobných témach." Sadli sme si na múrik v parku. Vytiahol nejakú krabičku. Nechystáš sa ma požiadať o ruku, že? Ja ta síce milujem, ale mám ešte čas. Otvoril ju. Bol v nej ten najkrajší prívesok na svete. Vlk vijúci na mesiac.
,,Ako si vedel, že vlk je moje najobľúbenejšie zviera?" Mala som krajíček k slzám od dojatia.
,,Po pravde," odmlčal sa. ,,Nevedel. Narazil som naňho náhodou a nesmierne ma upútal." ,,Milujem ťa." Zdvihla som pohľad od vlka, pretože som sa chystala Nicka pobozkať. No keď som sa začala nakláňať pozrela som mu do očí a...
,,Nick?" Odtiahla som sa.
,,Čo je??" Ten bol viac prekvapený ako ja. ,,Haló Lor?!"
,,No... to...to tvoje oči. Oni sú zelené? Teda modrá je už len po okraji."
,,To sa ti len zdá. To je len na tom svetle." Áno? Keby sa mi to len zdalo, tak teraz tak príšerne nekoktáš.
,,Nemyslíš si snáď, že toto ti uverím."
,,Lorry, prosím milujem ťa a toto, no jednoducho na to zabudni a nechaj to tak." Vyzerá tak utrápene a smutne. Ja ho nechcem takto vidieť. Nie toto mi nerob.
,,Nechám to tak, ale nebudeš sa tváriť tak ako sa tváriš." Naskočil mu úsmev. Takto sa mi páčiš.
,,A ako sa tvárim?" Položil mi dlane po stranách tváre a naklonil sa ku mne. Zase som videla teraz už jeho zelené oči. Musím priznať, že aj keď zelenú nemám rada táto bola nádherná. Temná, ale plná lásky. Tie modré boli síce krásne, no prekypovali temnotou. Začali sme sa bozkávať. Po chvíli mi zazvonil mobil. Pozrela som sa na displaj. Mama.
,,Áno."
,,Kde si? Nehovorila som ti, aby si hneď zo školy prišla domov. Otec je už tu a dedko s babkou prídu za chvíľu."
,,Už vyrážam. Ahoj." Schovala som mobil a pozrela na Nicka.
,,Čo sa tak tváriš?" Mal nahodený taký úškrn, až sa mi chcelo smiať. No aj pri tom bol nesmierne krásny.
,,Ale nič. Len som ťa zdržal. A asi by si mala ísť." Čo mu zase lietalo hlavou? Keď ten výraz tak zahovoril. Zišla som z múrika.
,,Počkaj!" Držal toho vlka na retiazke. Ja som si nevšimla, že tam bola retiazka. Bola rovnako ako vlk z bieleho zlata. A to je dobre. Je mi jedno, či je to striebro, biele zlato alebo chirurgická oceľ. Hlavne, že to nie je normálne zlato. To nemám rada. Keď nad tým tak rozmýšľam, musel za to vyhodiť majland. Ale keď sa nemám hádať a ešte je taký nádherný. Nadvihla som vlasy, aby retiazku mohol zapnúť. Išli sme ruka v ruke až po náš dom.
zlatuck erychlo pokracko
aj jab ysom prijala taky nahrdelnik ..mocenko pekny