close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

3. kapitola Zatancuješ si?

9. září 2009 v 21:55 | monika19 |  Zmysel života

3.Kapitola Zatancuješ si?


Tak tu je ďalšia. Moc, moc ďakujem za komentáre a teší ma, že sa páči.










O necelý týždeň má byť školská jesenná diskotéka. Zhodnotila som, že to je to prvé miesto pre náš plán. Takže dnes keď sa Adam odpojí, všetko Luc poviem. Chudák Adamko môj. My sme ho totálne zničili. Alebo skôr jeho ego, že môže mať každú. Po príchode na pôdu školy, išiel za svojimi kamarátmi.
,,Jaj, konečne sami." Povedala som.
,,Prečo o čo ide?"
,,Vieš, ja sa už na svojho brata, takého zmučeného, nemôžem ani pozrieť. A preto si myslím, že je ten správny čas." Žmurkla som na ňu.
,,Aj ja chudiatko moje. Úplne sme ho dorazili."
,,Ja viem, ale ja som mala na mysli už presné miesto. A tým je jesenná párty."
,,Hej to je super, ale si, si istá, že tam príde?"
,,Neboj ja ho tam dotiahnem za každú cenu, ale potom to už je len na tebe."
,,Jasnačka. A čo ty?" Vôbec som to nechápala.
,,Čo, čo ja???"
,, No veď vieš tí chalani." Tak na toto narážala.
,,No nič. Každý podvečer ich pozorujem a oni na mňa hádžu tie ich vražedné pohľady, ale aj tak vždy prídu znova a znova. Lenže to nič neznamená. Mám proste smolu, že sa mi vždy páčia tí nesprávni." Toto je síce silnejší cit, no s tým ju nemusím obťažovať.
K tomuto mi už nič nepovedala a ja som bola vlastne rada, pretože to by bol len slová ľútosti.
Týždeň ubehol rýchlo. Lucy ignorovala Adama, ja som každý deň o šiestej sedela v parku. Ani sme sa nenazdali a bola tu sobota. Asi okolo desiatej som vošla k Adamovi do izby. Ležal na posteli s rukami za hlavou. Vedela som, že už nespí lebo mal v ušiach slúchadlá. Jemne som mu potriasla ramenom. On pomaly otváral oči a bolo vidieť, že veľmi neochotne.
,,Čo je, Lor?" Stále ležal.
,,Dúfam, že ti je jasné, že dnes ideme na tu párty."
,,Lor, ja nikam nejdem."
,,Ale ideš. Ja sa na teba už nemôžem pozerať. Si ako mŕtvola. Takže tam ideš! A to za každú cenu." Už išiel niečo povedať. ,,Bez odvrávania!" A odkráčala som z jeho izby.
Otec zase nebol doma a mama sa nepýtala na podrobnosti našej spoločnej "vychádzky". Bolo sedem preč a ja som už bola nachystaná.
"No tak Adam ideme!"
,,Hej, hej už som tu spokojná?" Spýtal sa s výrazom zmučeného zvieratka.
,,Áno, veľmi tak ideme. Ahoj, mami!" Pozdravila som ju a ťahala Adama za sebou.
Do Dance Pub, v ktorom sa jesenná párty konala, nám cesta trvala asi pol hodinu. Pred vstupom nám dali bledo modré náramky za 2 eurá. Vnútri to bolo veľmi dobre zariadené. Parket na tancovanie bol v strede celého priestoru. Stoly boli okolo neho. V rohu miestnosti stál dj. Oproti nemu skoro pri celej stene bol bar. Obsadili sme si s Adamom stôl. Lucy tu ešte nebola.
,,Dáš si niečo?" spýtal sa ma.
,,Len kofolu."
,,Dobre idem objednať." Zatiaľ čo Adam stál pri bare, objavila sa tu Lucy. Zamávala som na ňu, pretože sa obzerala a zjavne ma najskôr nezbadala.
,,Ahojky." Priskočila ku mne.
,,Viem, že si šťastná, ale zatiaľ si sadni." Len prekrútila očami a prisadla si vedľa mňa. Adam sa vrátil aj s kofolami a sadol si oproti nám. Keď si uvedomil, že oproti nemu sedí Luc, automaticky nahodil okúzľujúci úsmev. A myslím, že dnes mu to určite pomôže.
,,Adam, zatancuješ si?" Tak tá keď nemusí, nečaká. Ale Adam bol úplne šťastný. Ja som zostala sedieť a odpíjala si z kofoly. Sem tam som sa obzrela na tých šťastlivcov. Obi dvaja tancovali a zabávali sa. Začínala som sa nudiť a chcela som odísť, keby ma v tom niekto nevyrušil.
,,Ahoj." Zostala som ako obarená. Stál tam môj skeiťák. Prečo hovorím môj? Ja vlastne neviem alebo viem? Zamilovala som sa do neznámeho chalana?
,,Zatancuješ si?"
,,Hmm....... Ja neviem tancovať." Prečo to hovorím?! Jasné, že chcem.
,,To nevadí. Aj tak tam budeš skôr skákať a nie tancovať." Len som prikývla a prijala jeho ponúkanú ruku. Začali sme spolu tancovať, ach, bol taký zlatý. Keď vtom sa ku mne naklonil a pošepkal mi do ucha, či sa nechcem ísť prejsť. Ja som zase len prikývla. Už sme boli vonku. Mne to vyhovovalo. Tu sme sa mohli porozprávať bez toho aby sme prekrikovali hudbu.
,,Vieš chcel som sa s tebou porozprávať." Povedal, keď som akurát išla otvoriť ústa a povedať presne to isté. ,,Aj ja." Usmiala som sa.
,,Tak začni." Ponúkol a ja som neotáľala.
,,No mňa by zaujímalo z čoho je prezývka Nick?" Len dúfam, že ty si Nick, lebo ak nie bude to trapas.
,,Vieš...." Chytil sa takže jeho meno som odtipovala správne. ,,To nikomu nehovorím."
,,Ja tiež nie som len Lorry. Tak prosím." Nahodila som psie očká. On zostal zamyslený. Čo ho tak zaujalo?
,,Dobre, ja ti poviem svoje meno, ale ty mne to tvoje tiež."
Že ja som nemlčala, ale tak čo mi zostávalo. Tak som zase len kývla.
,,Celé moje meno je Dominik Samson. Ale ja používam Nick lebo to je anglické a moja mama je Angličanka." Super niečo prvé čiastočne spoločné.
,, Také pekné meno ja som Lorelay Anna, ale tiež používam to anglické. Mne sa to viac páči a môj otec je Američan." Zamyslel sa.
,,Takže ti hovoria Lorry." Usmial sa a ja som mu prikývla. ,, Dobre. Tak teraz sa opýtam ja. Prečo každý deň sedíš tam v parku?" Začervenala som sa a neviem prečo povedala pravdu.
,,To kvôli vám a...tebe." Lorelay tak toto si pokašlala.
,,Naozaj?" To ho to až tak prekvapilo, veď nikto iný tam nebýva.
,, Keď vy ste taký úžasný. Ešte ste ani jediný raz nepadli."
,, Ale keď sa tomu venuješ už niekoľko rokov tak ti to ide. Ale aj tak sa mi nechce veriť, že ťa baví každý deň niekoľko hodín pozorovať našu bezchybnú jazdu. Veď to musí byť nuda."
,,Vy tam ste tiež celú tu dobu."
"No ale my jazdíme, ty len sedíš."
,,No mňa to baví."
,,Keby si mi aspoň povedala pravý dôvod, prečo tam chodíš." Zatváril sa ako zranené zviera, ale keď ja mu nemôžem povedať, že ho milujem od prvého pohľadu.
,,Nie nepoviem ti to, mám dosť dôvodov, aby som mlčala."
,,Ja to fakt nechápem. Aby som pravdu povedal, všetkým tam prekážaš..........no teda až na mňa."
,,Vážne?!" Tak keby som teraz mohla lietať, som v oblakoch.
,,Áno, ja som rád, keď tam si."
,,No keď pravdu, tak pravdu. Ja tam vlastne chodím kvôli tebe. Najprv som ani moc nechcela, ale niečo ma tam stále ťahá a ja tomu nebránim." Ja mu asi všetko vyklopím, ale aj on mi povedal, že ma tam rád vidí, nie. Tak možno to je obojstranné. Aspoň dúfam, aby to tak bolo.
,, Ja už musím ísť, ale prídeš aj zajtra?"
,,Určite tam budem." Povedala som, ako keby sa tomu dalo zabrániť.
,, A prosím nenahnevaj sa, ak sa budem chovať ako totálny debil." Už chcel odísť, keď sa otočil a dal mi pusu na čelo. Vôbec som sa nestarala, prečo tak zrazu odišiel. Ale bála som sa toho čo povedal. Čo tým myslel? No to je teraz jedno, som šťastná a viac ma nezaujíma. Teraz som to mala bližšie domov ako do Dance Pub. Takže som sa nehodlala vracať. Keď som prišla domov, zistila som, že je desať preč a podľa topánok na chodbe je už aj Adam doma. Radšej som ani nezdravila. Najprv som vybehla k Adamovi do izby. Skôr než som ho stihla čo i len pozdraviť, skočil mi do náruče a začal mi ďakovať.
,,Hej, pohodička. Veď ma udusíš."
,,Na druhej strane aj to by si, si zaslúžila. Takto ma týrať. Si chcela, aby som prišiel o zdravý rozum alebo čo?!"
,,Takže ti Lucy stihla všetko povedať. A aby si vedel bola to poistka. Ja nechcem, aby si moju najlepšiu kamošku využil a vzápätí odkopol. Jasné!!!"
,,To by som jej nikdy neurobil!"
,,To hovoríš teraz. Keď som ti ukázala, že nemusíš mať všetko po čom túžiš." Zase ma objal.
,Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem..." Odtiahol sa. ,,Kam si vlastne zmizla?"
,,Aaa žeby von ....s Nickom." Usmiala som sa na neho.
,,Super, aj tebe sa niečo podarilo. A čo bolo?"
,,Ja nie som ty. My sme sa len rozprávali."
,,O.K. sa hneď nedurdi."
,,Ja už idem k sebe." Mávla som naňho a on mi ešte zakričal ďakujem.
Rýchlo som sa osprchovala a ľahla si. Stále som myslela na Nicka, ktorý sa stal dôvodom, prečo som nemohla zaspať. Vybavovala som si jeho tvár až na jeden detail. Vôbec som nevedela, akej farby sú jeho oči. A s touto myšlienkou som zaspala.
Ráno ma prebudil nejaký hluk prečo ma pre boha nenechajú spať. Neochotne som vstala a zišla dole.
,,Ahoj." Pozdravil ma otec. Super takže už je späť.
,,Ahoj!" A objala som ho.
,,Lor, Luc ťa chce k telefónu!" To bol Adam. Vybehla som za ním a on mi podal jeho mobil.
,,Ahoj. Takže teraz sa budeme zhovárať len cez Adama." Povedala som do mobilu.
,,Ale prosím ťa a ja som ti chcela všetko vyrozprávať."
,,Cez mobil? Nechceš sa radšej stretnúť?"
,,Prepáč ,mama má nejaký problém a nechce ma pustiť, inak by som už bola u vás."
,,Dobre, počkaj." Otočila som sa a išla do svojej izby. ,,No môžeš."
Lucy začala rozprávať.
"Adam zatancuješ si?" Už som to dlhšie nevydržala. Chvíľu sme len tancovali, ale potom sa spýtal.
,,Čo tak zrazu?"
,,Ja už sa nemôžem pozerať, ako sa trápiš."
,,Veď to ty si ma ignorovala."
,,S tým som skončila. Aj tak by som to už dlhšie nevydržala. Nevšímať si ťa, aj keď som po tom hrozne túžila."
,,Počkať takže ty si to robila naschvál?"
,,Áno, inak by si, si ma nevšimol."
,,Že to vymyslela Lorry!" Zvraštil čelo a hrozne mu to svedčalo.
,,Ale fungovalo to ,nie."
,,Áno, ale už mi to ,prosím, nikdy nerob." Objal ma.
,,Nie, nebudem. Vieš ako som sa trápila, keď som videla aký si utrápený."
,,No dobre. Tak to smutné je za nami. Poďme si sadnúť a niečoho sa napiť." Prehodil mi ruku cez rameno. Celý čas sme sa bavili o rôznych blbostiach ako napríklad: Aká je tvoja obľúbená farba a akú hudbu počúvaš. Bolo asi štvrť na desať. ,,Adam, ja už by som mala ísť, aby naši zase nepindali." Spravila som grimasu.
,,Odprevadím ťa." Ani nie o desať minút sme stáli pred mojím domom. Držali sme sa za ruky. Už som sa chcela otočiť k dverám, ale on ma stále nepúšťal.
,,To sa ani nerozlúčiš?" Spýtal sa smutne a pritiahol si ma k sebe. Ja som sa naňho usmiala. Začal sa ku mne nakláňať. Až sme mali tváre tesne pri sebe, keď som mu položila ruky na hruď a odtlačila ho. Ja sa s ním nebudem bozkávať prvý deň, keď sme spolu, ak sa to tak dá povedať."
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | 10. září 2009 v 15:25 | Reagovat

nick ;-) 4ever ...supris pokrack :-D

2 Lucinqa Lucinqa | E-mail | 10. září 2009 v 20:56 | Reagovat

Boze ja som dobraa som dobraa [:tired:]

3 zuzu zuzu | 11. září 2009 v 15:24 | Reagovat

[2]: kks haha :-D  :-D

4 zuzu zuzu | 11. září 2009 v 15:25 | Reagovat

[3]: dobre komenty kks nemozem :-D  :-D

5 minuska minuska | Web | 12. září 2009 v 16:42 | Reagovat

nádhera...honem pokráčko prosím :-)

6 monika19 monika19 | E-mail | Web | 12. září 2009 v 22:37 | Reagovat

Ďakujem ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama